Vek, kedy dosahujú pohlavnú dospelosť, je u rôznych druhov dravcov rôzny. Približne platí, že čím je dravec väčší, tým neskôr dosahuje pohlavnú dospelosť. Malé sokoly, jastraby, kane a iné malé druhy hniezdia vo veku jedného alebo dvoch rokov. Myšiaky, haje a veľké jastraby a sokoly hniezdia vo veku dvoch až troch rokov. Orly, orliaky a kršiaky začínajú hniezdiť vo veku troch až šiestich rokov. Veľké pralesné orly, veľké kondory a veľké supy začínajú hniezdiť až vo veku šiestich až desiatich rokov.
Väčšina druhov dravcov je monogamná. Polygýnia, keď sa samec rozmnožuje s viacerými samicami býva zaznamenávaná napr. u viacerých druhov kaní a sokolov rodu Falco. Polyandria, keď sa jedna samica pári s viacerými samcami, býva zaznamenávaná napr. u druhu Hamirostra melanosternon, u myšiaka Parabuteo unicinctus či u myšiaka ostrovného Buteo galapagoensis. U hákozobca družného Rostrharmus sociabilis sa vyskytujú aj prípady polygýnie aj polyandrie.
V predhniezdnom období dravce vyhľadávajú voľné teritóriá, tvoria sa páry, tie predvádzajú vo zvolenom teritóriu svadobné lety a obhajujú ich pred inými jedincami vlastného alebo aj iných druhov. Typickým prvkom svadobných letov u orlov, hadiarov a myšiakov je hojdavý let, u orlov rodu Spizaetus je predovšetkým hlasné volanie, u supov je to plachtenie blízko pri sebe, u včelárov rodu Pernis je to tlieskanie krídlami nad telom a u jastraba Accipiter trivirgatus a u včelára Leptodon cayanensis tlieskanie krídlami pod telom.
Väčšina druhov dravcov hniezdi solitérne. Výnimkou sú typické koloniálne hniezdiče ako sup jarabí Gyps rueppellii, sup Gyps coprotheres, sup bielohlavý Gyps fulvus, sokol ostrovný Falco eleonorae, sokol bielopazúrový Falco naumanni, či sokol červenonohý Falco vespertinus. Za semikoloniálne druhy môžeme považovať napr. kaňu popolavú Circus pygargus, haju tmavú Milvus migrans či oba druhy hákozobcov rodu Rostrharmus.
V miernom pásme začína väčšina druhov znášať vajíčka na jar. Len sup bielohlavý a bradáň žltohlavý začínajú hniezdiť už v polovici a orliak morský koncom zimy. Naopak jastrab krahulec začína hniezdiť až koncom jari a sokol ostrovný v lete. V tropických oblastiach hniezdia dravce v období sucha. Pri rovníku, kde sú dve obdobia sucha a dve vlhka, môžu niektoré druhy hniezdiť dva razy za rok, napr. jastrab Micronisus gabar a viaceré sokolíky rodu Polihierax a Microhierax.
Približne platí, že čím väčší dravec a čím hniezdi južnejšie, tým znáša menší počet vajíčok. Veľké kondory a plazožrút krikľavý Herpetotheres cachinans znášajú iba jedno vajce, ostatné kondory, veľké orly, orliaky a väčšina tropických druhov znáša 1-2 vajcia, hadožrút nohatý a karakary 2-3 vajcia; stredne veľké druhy, ako sokoly, myšiaky a haje znášajú 3-4 vajcia a malé kane, jastraby a sokoly 5-6 vajíčok.
Inkubácia trvá 28-38 dní u kaní, jastrabov, myšiakov a sokolov; 36-48 dní u orlov, hadožrúta a veľkých hadiarov; 48-56 dní u veľkých pralesných orlov a 52-60 dní u veľkých supov. Výchova mláďat trvá 24-30 dní u malých jastrabov; 30-50 dní u sokolov; až po 60-77 dní u orlov mierneho pásma; u orlov trópov a u hadožrúta (90 dní); 95-130 dní u veľkých supov a 105-150 dní u veľkých pralesných orlov. Najdlhšie zostávajú na hniezde mláďatá harpye. U neskoro hniezdiacich migrantov (včelár lesný) odlieta mláďa už dva-tri týždne po vyletení z hniezda na zimoviská. Pohniezdna starostlivosť u harpye, orla korunkatého a orla dravého Polemaetus bellicosus trvá až 11-12 mesiacov a tieto druhy môžu úspešne hniezdiť len každý druhý rok.
Veľmi málo sa vie o hniezdení kondorovitých. Dosiaľ nebolo nájdené ani jedno hniezdo Cathartes melambrotus, iba jedno hniezdo Cathartes burrovianus a len niekoľko hniezd Sarcoramphus papa. Prvé hniezdo sokolca rodu Micrastur bolo nájdené až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
