Ochrana dravcov na Slovensku (RPS)
Tlačová správa
Bratislava, 05.12.2008
Správa CHKO Malé Karpaty podala v týchto dňoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pre trestný čin pytliactva. V katastrálnom území obce Ružindol bol pracovníkmi Správy nájdený usmrtený jedinec myšiaka hôrneho. „Veterinárne vyšetrenie potvrdilo predpokladanú príčinu smrti – zastrelenie brokovou zbraňou. Vstupy po brokoch boli zrejmé na oboch krídlach a hrudnej dutine jedinca. Je to už druhý prípad zastrelenia myšiaka hôrneho v tomto katastri za posledné dva roky. “ - informuje Peter Puchala zo Štátnej ochrany prírody.

„Jedná sa o dravca, ktorého môžeme pri potulkách krajinou vidieť krúžiť nad otvorenými plochami. Je to jeho spôsob lovu, ktorým si dravé vtáky získavajú potravu. V jedálničku myšiaka hôrneho môžeme nájsť drobné zemné cicavce, ako sú napríklad hraboše. Myšiak patrí medzi najčastejšie obete nelegálnych odstrelov, je to však nepochopiteľné, keďže nespôsobuje žiadne škody a dokonca je významným regulátorom početnosti hrabošov.“ – hovorí predseda organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko.

V súčasnom období je v plnom prúde poľovná sezóna na zajace a bažanty, preto prípad zástrelu tohto celoročne chráneného druhu dravca sotva možno považovať za náhodu. Myšiak hôrny je okrem národnej legislatívy chránený aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neznámemu páchateľovi hrozí za trestný čin pytliactva trest odňatia slobody až na tri roky. Žiaľ, prevažná väčšina doteraz podaných trestných oznámení nie je políciou objasnená a páchatelia ostávajú naďalej nepotrestaní. Boj proti vtáčej kriminalite podporuje i samotná Európska komisia, napríklad prostredníctvom projektov. Jedným z nich je aj prebiehajúci medzinárodný slovensko-maďarský projekt na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline.

„Vtáčia kriminalita na Slovensku má rastúci trend. Okrem najčastejšej formy, ktorou sú odstrely, evidujeme aj rastúci počet prípadov otráv, kedy sú vtáky usmrtené po konzumácii úmyselne vyloženej otrávenej návnady, prípadne sekundárne po konzumácii živočícha otráveného nesprávne aplikovanými poľnohospodárskymi jedmi. Obeťami sa stávajú aj také vzácne druhy ako orly kráľovské, orliaky morské, haje červené a ďalšie zákonom chránené dravce.“ – dodáva Jozef Chavko.

- KONIEC -

Ďalšie informácie Vám poskytne:

• Za Štátnu ochranu prírody: Peter Puchala na t.č. 0949 582 731
• Za Ochranu dravcov na Slovensku: Jozef Chavko 0903 768 394

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) a Ochrana dravcov na Slovensku (RPS)

TLAČOVÁ SPRÁVA
Bratislava, 25. 11. 2008

Rodenticídy na poliach  ohrozujú vtáctvo

Ďalší prípad nebezpečného nakladania s jedmi, používanými na hubenie poľnohospodárskych škodcov, bol minulý týždeň zaznamenaný zoológom Správy CHKO Dunajské luhy priamo v Chránenom vtáčom území Dolné Považie v okrese Nové Zámky. Miestne poľnohospodárske družstvo používalo nebezpečnú otravu v rozpore s platnými predpismi. Vykladanie jedom namoreného osiva a granúl na hubenie hrabošov je v poľnohospodárstve zaužívaný  spôsob, ktorý sa používa v rokoch premnoženia hraboša poľného. Na tlmenie populácie tohto hlodavca existujú prísne predpisy, ktoré by mali poľnohospodári dodržiavať. Prax je však často protichodná.

„Poľnohospodárske družstvá aplikujú rodenticídy veľkoplošne, spôsobom, ktorým vážne porušujú predpisy vzťahujúce sa na túto činnosť. Namiesto aplikovania do hraboších nôr a následného prikrytia  jedu pôdou, je jed rozsýpaný priamo na povrch pôdy. Takto sú nebezpečné látky vystavené aj množstvu iných živočíchov. Hraboše, ktoré skonzumujú jed na povrchu pôdy, sa dostávajú do agónie a hynú priamo na mieste zasiahnutia. Pre také druhy vtákov, ktoré sa živia hrabošmi sú ľahkou korisťou. Po skonzumovaní jedom otrávených mŕtvol hlodavcov tak dochádza k ďalším úhynom predátorov. Je tým zasiahnutý celý potravný reťazec.“, informuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

„Oblasť Dolného Považia je bohatá na výskyt dravých vtákov, ktoré sa živia hrabošmi a pomáhajú tak prirodzenou cestou tlmiť ich počty. Jedy však ohrozujú aj poľovnú zver, ktorá po skonzumovaní otrávených zŕn alebo granúl jedu uhynie. Ohrozené sú tak vzácne druhy dravcov, sov, migrujúce žeriavy popolavé, zimujúce volavky biele, ale aj zajace, srnčia zver, bažanty, či jarabice. Škodlivé látky sa môžu kumulovať v tele živočíchov a aj keď nezapríčinia úhyn, môžu spôsobiť sterilitu. Škodlivé látky nahromadené v telách poľovnej zveri ohrozujú zdravie ľudí.“, dodáva Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Koncom februára tohto roka došlo k rovnakému porušeniu predpisov v Kalnej nad Hronom a následky tohto činu boli katastrofálne: dôsledkom povrchovej aplikácie otravy zahynulo štrnásť volaviek bielych, kaňa sivá, dve srny a zajace.

Gradácia hrabošej populácie je pravidelne opakujúci sa jav. Po miernej zime a suchom lete sa hraboše premnožia. Použitie necitlivej metódy na zdecimovanie počtu hrabošov však negatívne ovplyvní nielen cieľový druh, ale zasiahne celú skupinu živočíchov. Odporúčame preto využívať biologickú ochranu. Efektívnymi pomocníkmi sú vtáky. Tie totiž vďaka svojej mobilite dokážu vyhľadávať miesta s dostatkom potravy. Na územiach, kde je dostatok koristi, sa tak koncentrujú často veľké kŕdle, ktoré účinne tlmia počty hlodavcov. Tento spôsob „spolupráce“ človeka a vtáctva je oveľa efektívnejší, nespôsobuje úhyny ďalších druhov, nelikviduje už aj tak výrazne zníženú diverzitu agrárnej krajiny a neohrozuje zdravie ľudí.

- KONIEC -

Ďalšie informácie poskytneme na kontaktoch:

• Jozef Lengyel, Štátna ochrana prírody, Správa CHKO Dunajské luhy, mobil: 0917 631 151 
• Ján Gúgh, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, mobil: 0907 149 152 
• Jozef Chavko , Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), mobil: 0911 882 626

^{Tlačová správa Bratislava, 22.10.2008}

Keď členovia spoločnosti Ochrana dravcov na Slovensku koncom mája osádzali na mláďa sokola rároha satelitnú vysielačku, nikto z nich by vtedy určite neveril, aké ohromujúce výsledky táto moderná technológia prinesie. Od chvíle, kedy samička sokola rároha, ktorá dostala meno Viera, opustila rodné hniezdo v Malých Karpatoch, uplynulo takmer 5 mesiacov. V okolí svojho rodiska sa zdržiavala len veľmi krátko a v druhej polovici júla už bola v Srbsku. Vďaka presným údajom vysielačky sa Vieru v tejto krajine podarilo slovenským ochranárom nájsť a overiť si, že je v poriadku. Začiatkom októbra sa však rozhodla opäť migrovať a pobrala sa na juh. Po tom, ako dokázala v priebehu jedného dňa prekonať Stredozemné more, pobudla niekoľko dní v Líbyi. V týchto dňoch sa však rozhodla letieť ešte ďalej – posledné súradnice svedčia o tom, že tento mladý vták je v africkom štáte Niger. Od opustenia svojho hniezda teda Viera prekonala vzdialenosť viac ako 3 tisíc kilometrov!

Letovka sokola rároha
	Mláďatá sokola rároha
Osádzanie vysielačky	Trasa letu

Solárne nabíjané satelitné vysielačky sú používané v rámci slovensko-maďarského projektu, podporeného Európskou komisiou z programu LIFE – Nature. Do roku 2009 bude vysielačkou označených 6 sokolov na Slovensku a 40 u našich južných susedov. Sokol rároh je celosvetovo ohrozeným druhom a vďaka údajom z vysielačiek sa len za prvý rok ich využívania podarilo získať množstvo vzácnych informácií o spôsobe života, migračných trasách, biotopových preferenciách, a tiež o nebezpečenstvách, ktoré na tieto vzácne dravce číhajú.

Ďalšie informácie poskytne Lucia Deutschová na t.č. 0911 882 626

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 02.10.2008}

Presne ako v Shakespearovej dráme, ani mladému sokolovi rárohovi menom Rómeo nebol dopriaty dlhý život. Sokol bol jedným z 19 mláďat, ktoré slovenskí a maďarskí odborníci vybavili satelitnými vysielačkami, za účelom sledovania ich pohybu a získavania nových poznatkov potrebných k ochrane tohto celosvetovo ohrozeného druhu dravca. Koncom augusta začal Rómeo smerovať na východ do Ruska, no od začiatku septembra neprichádzal odtiaľ už žiaden signál.

Rómeo, mláďa sokola rároha, bol označený vysielačkou 10. júna 2008, odborníkmi z organizácie BirdLife Maďarsko a Národného Parku Fertő-Hanság, na hniezde neďaleko Rajky. O niekoľko dní neskôr vyletel Rómeo z hniezda a začal objavovať svet. Prvé dni sa pohyboval v okolí hniezda, o jeden a pol mesiaca neskôr sa dostal až do 180 km vzdialeného Ipolytarnócu, no potom sa vrátil naspäť do hniezda. Nasledovala exkurzia do susedného Rakúska: Rómeo strávil dva týždne len niekoľko kilometrov južne od Viedne. Posledná veľká expedícia začala 19. augusta, keď odletel východne z poľa neďaleko letiska Schwechat. V nasledujúcich dvoch týždňoch prekonal Slovensko a Ukrajinu, pričom po ceste navštívil Moldavsko. Napokon prekročil ukrajinsko-ruskú hranicu neďaleko Kharkova. Bol vzdialený približne 200 km od Moskvy, ale pobral sa juhovýchodným smerom. Posledné signály z jeho vysielačky prišli v polovici septembra z poľa neďaleko malej dediny Umet.

O pomoc boli požiadaní ruskí ornitológovia, ktorým sa sokola na základe údajov zo satelitu podarilo v týchto dňoch nájsť, nanešťastie však mŕtveho. Mladý rároh bol usmrtený zásahom elektrického prúdu na strednonapäťovom elektrickom vedení.

„Tento prípad potvrdzuje naše predpoklady, že zásahy elektrickým prúdom predstavujú závažnú hrozbu pre mladé rárohy a samozrejme aj pre ďalšie druhy vtákov. Stĺpy elektrických vedení sú pre vtáctvo atraktívne, nakoľko im umožňujú výborný rozhľad nad otvorenou krajinou a zvyšujú šancu na úspešný lov. Dôležitou súčasťou práve prebiehajúceho slovensko-maďarského projektu na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline je ekologizácia elektrických vedení, a to prostredníctvom takzvaných konzolových chráničiek. Tie zabránia smrtiacemu zásahu na jedinca sediaceho v blízkosti vodičov elektrickým prúdom. Prioritne sa ošetrujú vedenia v oblastiach s výskytom najviac ohrozených druhov, ako sú sokoly rárohy a orly kráľovské a tiež v oblastiach, kde dochádza k pravidelným zisteniam úhynov vtákov.“ povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

Na Slovensku boli doposiaľ satelitnou vysielačkou označené dve sokolie samice Viera a Romana. Zatiaľ sa im podarilo vyhnúť všetkým nástrahám. Aj ich životné osudy prinášajú množstvo cenných poznatkov, ktoré by mali prispieť k efektívnejšej ochrane z prírody miznúceho sokola rároha

Celosvetová populácia sokola rároha neustále klesá. V celoeurópskom, ale i celosvetovom meradle má populácia sokola rároha v Karpatskej kotline veľký význam, nakoľko je stabilná, čo vytvára základ pre možnosti šírenia tohto druhu do ďalších oblastí. Z karpatských krajín najvýznamnejšie populácie sokola rároha nájdeme v Maďarsku, Srbsku a na Slovensku.

Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline nájdete na: www.dravce.sk/sokolraroh

^{Tlačová správa Bratislava, 23.9.2008}

Od mája tohto roka sú dve mladé samice celosvetovo ohrozeného sokola rároha vybavené špeciálnymi satelitnými vysielačkami, ktoré pomocou družíc umožňujú sledovať ich pohyb.

Niekoľko týždňov po tom, ako opustili svoje hniezda nachádzajúce sa neďaleko Bratislavy sa ornitológovia vybrali skontrolovať miesta ich súčasného výskytu a zistiť ako sa im darí.

Ako povedal Jozef Chavko, z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS): “V tomto roku sa nám podarilo umiestniť solárne napájané vysielačky na dve mláďatá sokola rároha, ktoré sme pomenovali Viera a Romana. Obidve tohtoročné samice sa už viac ako mesiac zdržujú mimo územia Slovenska. Viere sa zapáčilo v 400 kilometrov vzdialenom Srbsku. Obľúbila si ďatelinové pole, v ktorom žije obrovské množstvo hrabošov poľných. A o tie majú záujem aj desiatky ďalších dravcov, najmä sokoly myšiare a myšiaky lesné. Romana sa vybrala opačným smerom a vhodné podmienky pre život nachádza teraz neďaleko českého Olomouca, približne 150 kilometrov od svojho hniezdiska.

Údaje zo satelitných vysielačiek sa aktualizujú každé tri dni. V čase terénnej kontroly teda vieme, kde sa sokol pohyboval a odpočíval počas posledných dní. Nájsť ho v pomerne rozsiahlom území ktoré využíva, však vôbec nie je jednoduché. V prípade Viery sme mali šťastie a našli sme ju, dokonca v spoločnosti ďalšieho rároha. Romanu sa nám v teréne nájsť nepodarilo, časté prelety zaznamenané satelitom však svedčia o jej výbornej kondícii.

Sokol rároh je vynikajúci a rýchly lovec, no občas sa stáva, že si získavanie potravy uľahčí. A to tým, že ju odoberá iným dravým vtákom, najčastejšie menším druhom sokolov. Ornitológovia takýto jav nazývajú kleptoparazitizmus. Predviedla nám ho aj Viera, ktorá sa šikovným manévrom zmocnila hraboša poľného uloveného sokolom myšiarom a potom ho sama skonzumovala.

Celkovo 46 mláďat sokola rároha bude monitorovaných prostredníctvom satelitných vysielačiek v rámci slovensko – maďarského projektu LIFE – Nature. Hlavným cieľom satelitnej telemetrie je odhaľovať príčiny ohrozenia sokolov rárohov počas migrácie a potuliek po Európe. Získané informácie budú slúžiť ako podklad pre efektívny medzinárodný program ochrany. Tento program je veľmi potrebný, pretože celosvetová populácia tohto druhu neustále klesá. Výnimku tvorí Karpatská panva, kde hniezdi stabilná populácia, ktorú tvorí niekoľko stoviek párov. Ak tento celosvetový pokles početnosti bude pokračovať podľa súčasného trendu, zachovanie karpatskej populácie môže predstavovať poslednú nádej na prežitie tohto druhu.

Ďalšie informácie poskytnú:

• Jozef Chavko, 0903 768 394
• Marek Brinzík, 0904 307 946

Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline nájdete na: www.dravce.sk/sokolraroh

TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 9.9.2008

Pracovníci Obvodného úradu životného prostredia v Skalici podali v týchto dňoch na podnet pracovníkov Chránenej krajinnej oblasti Záhorie trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý brokovnicou vážne zranil chráneného jastraba lesného. Napriek dlhoročnej osvetovej činnosti ochranárov a prísnej legislatíve páchatelia naďalej nemajú obavy strieľať alebo iným spôsobom likvidovať operených kráľov oblohy. Práve jastrab je vďaka svojej sile, obratnosti a loveckým schopnostiam jedným z najviac prenasledovaných druhov našich dravých vtákov.

„Spoločenská hodnota jedinca jastraba lesného je 40 000,- Sk. Zároveň ide o druh, ktorý je zaradený do zoznamu poľovnej zveri, hoci poľovať sa naň nesmie. Jeho usmrtením, alebo postrelením, sa páchateľ dopustil trestného činu pytliactva, za čo mu hrozí až dvojročný trest.

Takýto skutok je tiež v prísnom rozpore s poľovníckou legislatívou.“ povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

„Mladý jastrab nájdený na okraji mesta Holíč mal prestrelené krídlo a jeden brok uviazol v oblasti krku. Nevyhnutnú operáciu krídla zabezpečila veterinárna ambulancia v Senici. Odtiaľ bol dravec prevezený do rehabilitačnej stanice Havran v Ratnovciach, v okrese Piešťany, kde mu je poskytnutá odborná starostlivosť. Tam sa dnes dravec zotavuje a pokiaľ bude rehabilitácia úspešná, navráti sa späť na Záhorie do voľnej prírody.“ dodáva Slávo Vongrej zo Správy CHKO Záhorie.

„Prenasledovanie dravých vtákov je na Slovensku hlboko zakoreneným problémom. Nevraživosť voči tejto skupine operencov často pramení iba z nepochopenia alebo nerešpektovania ich významu v prírode. Na likvidáciu dravcov sa používajú všetky dostupné metódy, okrem priamej streľby ide najmä o vykladanie otrávených návnad, odchyt do jastrabích košov, či drastický odchyt do sklápacích železných pascí. Každý rok evidujeme niekoľko takýchto prípadov. Obeťami sa stávajú takmer všetky druhy našich dravcov, od bežnejších druhov, ako sú napríklad myšiaky lesné, až po vzácne a zriedkavé orly kráľovské, či sokoly rárohy.“ dodáva Chavko.

Zmierniť negatívne nazeranie na dravé vtáky a pokúsiť sa minimalizovať priame útoky zo strany človeka je jedným z cieľov projektu na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline, ktorý podporila aj Európska komisia.

Ďalšie informácie poskytnú:

• Jozef Chavko, 0903 768 394
• Marek Brinzík, 0904 307 946

Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline nájdete na: www.dravce.sk/sokolraroh

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 24.8.2008}

Neďaleko Trnavy, pri obci Kaplná, našli občania pod stĺpmi elektrického vedenia zraneného a vysileného sokola rároha. Letu neschopný dravec bol odkázaný na pomalú smrť hladom, osudný sa mu však mohol stať aj útok psa alebo líšky. Dravec bol označený krúžkom, vďaka čomu sa rýchlo podarilo zistiť, že pochádza z maďarského hniezda. Čoskoro po jeho náleze bol sokol prevezený do rehabilitačnej stanice bratislavskej ZOO, kde mu bola poskytnutá prvá pomoc. Odtiaľ bol v piatok po zabezpečení potrebných povolení pracovníkmi Štátnej ochrany prírody prevezený do Maďarska, kde sa jeho liečby ujali špecialisti.

Ako povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku: “Ide o tohtoročné mláďa celosvetovo ohrozeného sokola rároha. Pochádza z maďarského hniezda ležiaceho približne 150 km juhovýchodne od Trnavy. Okolnosti nálezu nasvedčujú tomu, že na potulkách po Slovensku sa mladému sokolovi takmer osudným stal náraz do elektrického vedenia. Život vzácnemu dravcovi zachránila pohotovosť nálezcu a rýchly prevoz do rehabilitačnej stanice. Či bude možné sokolovi zranené krídlo vyliečiť tak, aby bol schopný lietať v týchto dňoch ešte nie je isté, v každom prípade však platí, čím skôr sa začne s rehabilitáciou, tým lepšie sú vyhliadky na návrat do prírody.“

Rýchle zabezpečenie prevozu zraneného dravca zo Slovenska do Maďarska je výsledkom výbornej spolupráce oboch krajín, ktoré realizujú spoločný projekt na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline. Jedným z cieľov projektu je minimalizovanie strát dravcov práve na nebezpečných elektrických vedeniach.

„Elektrické vedenia sú jedným z najväčších problémov pri ochrane dravých vtákov. Ročne na nich zahynú tisícky jedincov, a to nielen bežnejších druhov, ako sú napríklad myšiaky lesné, ale aj kriticky ohrozených, medzi ktoré patria napríklad orly kráľovské a sokoly rárohy. Vtáky usmrcuje elektrický prúd pri zosadaní a vzlietaní z elektrických stĺpov, prípadne hynú po náraze zapríčinenom neskorým zaregistrovaním tejto neprirodzenej bariéry v teréne. Aj z tohto dôvodu už dve desaťročia hľadáme v spolupráci s energetikmi najvhodnejšie riešenia, ako ochrániť dravce pred smrtiacim elektrickým prúdom. Výsledkom neustáleho zdokonaľovania takzvaných chráničiek elektrických konzol je záchrana množstva dravcov, ale aj iných druhov vtákov, ktoré na stĺpy elektrického vedenia zosadajú počas lovu, či odpočinku“ dodáva Chavko.

V prípade nálezu zraneného dravca je potrebné čo najskôr kontaktovať odborníkov zo štátnych, alebo mimovládnych organizácií. Čím skôr sa o dravcovi dozvedia odborníci, tým väčšia je šanca na jeho záchranu a skorý návrat do prírody. Často tomu predchádza náročná odborná starostlivosť a rehabilitácia. Vzlietnuť, udržať sa v povetrí a uloviť korisť, si totiž vyžaduje stopercentnú kondíciu.

Ďalšie informácie poskytnú:

• Jozef Chavko, 0903 768 394
• Marek Brinzík, 0904 307 946

Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline nájdete na: www.dravce.sk/sokolraroh

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 14,8,.2008}

Na Letisku M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (BTS) sa v týchto dňoch uskutočňuje druhá fáza odchytu sysľov pasienkových, ktorý sa v posledných rokoch výrazne rozšírili na trávnatých plochách letiska. Odchyt sa uskutočňuje v spolupráci s Maďarskom v rámci projektov LIFE, ktorými Európska komisia finančne podporuje aktivity súvisiace s ochranou ohrozených druhov dravých vtákov a ich biotopov. Hlavnými organizátormi celej akcie na Slovensku sú Štátna ochrana prírody spolu s neziskovou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku.

Odchyt chráneného hlodavca sysľa pasienkového (Spermophylus citellus) sa na bratislavskom letisku uskutočňuje už šiesty rok. Je rozdelený do dvoch fáz. Prvá prebieha v apríli, teda v období párenia a pred narodením mláďat. Druhá fáza sa zvyčajne uskutočňuje v mesiaci august, keď už sú jedince odrastené a od matky nezávislé. Syseľ pasienkový je bylinožravec, ktorý si rád pochutí i na jabĺčku či oriešku, ktorým ho radi prikrmujú zamestnanci letiska. Je to jedinec teplomilný, ktorý sa v mesiacoch september a október už pripravuje na zimný spánok.

„Syseľ je ľahkou korisťou pre dravé vtáky, ktoré nalietavajú nad vzletovo-pristávacie dráhy, kde hrozí ich stret s lietadlami, preto nie je jeho prítomnosť na bratislavskom letisku príliš žiaduca. Nový domov nájde tento milo vyzerajúci hlodavec so sivohnedým kožúškom neďaleko obce Kuchyňa na Záhorí.“ povedala hovorkyňa bratislavského letiska Dana Madunická.

„Odchyty sysľov sú dôležitou aktivitou projektu Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline. Uskutočňuje sa jednak z dôvodu obnovy populácie sysľa na miestach, kde sa kedysi hojne vyskytoval a v druhom rade z dôvodu zabezpečenia potravy pre sokola rároha, ale i ďalšie druhy dravých vtákov. Pokiaľ nebol syseľ pasienkový na našom území vzácnosťou, ale bežným obyvateľom lúk a pasienkov, tvoril podstatnú zložku potravy sokola rároha. Preto je jedným z cieľov projektu vytvoriť v želaných oblastiach životaschopnú kolóniu sysľa pasienkového, ktorá by zároveň prispela k stabilizácii a záchrane celosvetovo ohrozeného sokola rároha“, doplnil RNDr. Michal Ambros z CHKO Ponitrie, ktorý sa celej akcie odchytu sysľov aktívne zúčastňoval.

Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. je najväčším medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. Je pomenované na počesť významného slovenského politika, vedca a diplomata – generála Milana Rastislava Štefánika. História letiska siaha až do roku 1946. Prudký nárast cestujúcich zaznamenalo letisko najmä v rokoch 2004 – 2006, kedy ich počet medziročne rástol v priemere o 60%. V roku 2007 prešlo bránami letiska rekordných 2 024 142 pasažierov a ich počet má rastúci trend.
Letisko Bratislava má významnú polohu v stredoeurópskom regióne a ponúka letecké spojenie do 21 destinácií.
Bližšie informácie na: www.airportbratislava.sk

Kontakty pre médiá:

Dana Madunická
Public Relations Manager
Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (BTS)
Tel.: +421 2 3303 3115
Fax: +421 2 3303 3009
Mobil: +421 903 263 611 
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.airportbratislava.sk

Ervín Hapl
Ochrana dravcov na Slovensku
Mobil: 0911 273 711 

Marek Brinzík
Ochrana dravcov na Slovensku
Public Relations Manager
Mobil: 0904 307 946 

Sokol rároh je v súčasnosti zaradený medzi najviac ohrozené druhy dravcov v rámci celého areálu výskytu. Celková početnosť párov na európskom kontinente sa odhaduje len na štyristo až päťsto párov. Na Slovensku žije pomerne malá, ale významná časť populácie v počte do tridsať párov. Z toho na západnom Slovensku hniezdi približne osemnásť až dvadsaťdva  párov. Aj vďaka dlhoročnému úsiliu ochrancov dravých vtákov sa v tomto roku podarilo na západnom Slovensku zaznamenať rekordný počet vyvedených mláďat za posledných tridsať rokov.

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 24.7.2008}

Sokol rároh je najohrozenejším Európskym sokolom. Vzhľadom na jeho úbytok v mnohých krajinách výskytu bol zaradený medzi celosvetovo ohrozené druhy. Na Slovensku dnes hniezdia približne tri desiatky párov tohto impozantného dravca a aj to len vďaka úsiliu ochranárov. V tomto roku začala k jeho ochrane prispievať aj najmodernejšia technika v podobe satelitných vysielačiek, ktoré prostredníctvom družíc zaznamenávajú pohyb nimi vybavených jedincov.

Ako povedal Jozef Chavko, z Ochrany dravcov na Slovensku:“ V tomto roku sa nám podarilo umiestniť solárne napájané vysielačky na dve mláďatá sokola rároha, ktoré sme pomenovali Viera a Romana. V týchto dňoch už vedia výborne lietať a začínajú sa čoraz viac vzďaľovať od svojich hniezdisk. Viera sa dokonca nachádza už v Srbsku, približne 400 kilometrov od domovského hniezdiska neďaleko Bratislavy. Rovnaké vysielačky používajú aj naši maďarskí kolegovia, s ktorými spoločne realizujeme projekt na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline. Práve vďaka satelitnej telemetrii sa im podarilo odhaliť unikátne momenty zo života rárohov. Jedným z nich bol aj nedávny prelet tohtoročného mláďaťa, ktorému sa podarilo z maďarského hniezdiska preletieť úctyhodnú vzdialenosť do 2500 kilometrov vzdialeného Kazachstanu. Vďaka tejto technike sa darí získavať aj úplne nové vedecké poznatky, pozorovanie totiž dokazuje možné prepojenie európskej a ázijskej populácie sokolov rárohov čo má nesporne veľký význam pri plánovaní ochrany európskej populácie z celosvetového pohľadu.“

Projekt na ochranu sokola rároha podporila Európska komisia na Slovensku i v Maďarsku, kde sa vyskytuje približne 40 % európskej populácie. Cieľom projektu je prispieť k stabilite populácii a rastu početnosti rároha v oblasti Karpatskej kotliny. Prísna ochrana tohoto druhu je na mieste. Majestátne rárohy to totiž ani v civilizovanom svete dvadsiateho prvého storočia nemajú ľahké. Naďalej patria medzi najviac prenasledované druhy živočíchov a stávajú sa obeťami rôznych foriem environmentálnej kriminality, ako sú nelegálne odstrely, vystreľovanie či vykrádanie hniezd a odchyt. Práve vykrádanie hniezd za účelom využitia mláďat na sokoliarske účely je považované za jeden z faktorov, ktorý významnou mierou prispel k vážnemu ohrozeniu sokolov rárohov vo väčšine krajín, kde sa tento druh vyskytuje.

Ďalšie informácie poskytne:

• Jozef Chavko, predseda, Ochrana dravcov na Slovensku, 0903 768 394
• Marek Brinzík, Ochrana dravcov na Slovensku, 0904 307 946

Informácie o projekte LIFE na ochranu sokola rároha v Karpatskej kotline a jeho partneroch: www.dravce.sk/sokolraroh

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 22.7.2008}

Telefonáty rozhorčených občanov ochrancom vtáctva neutíchajú ani v týchto dňoch.

V mnohých prípadov ide o problémy so sovami, ktoré žijú v zastavaných častiach miest a obcí. Najčastejším druhom je myšiarka ušatá, nádherná stredne veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína ušká.

Jej mláďatá, ktoré v týchto dňoch už vedia lietať, sú ešte stále dokrmované rodičmi a o potravu sa hlásia intenzívnym, pre mnohých ľudí však nepríjemným piskotom.

Ako povedal Michal Noga z Ochrany dravcov na Slovensku:“ Intenzívny piskot mladých myšiarok, počuť neraz i celú noc. Pokiaľ hniezdia v tesnej blízkosti človeka, môžu energické výkriky mláďat na citlivejšie osoby pôsobiť rušivo. Mláďatá však po niekoľkých týždňoch hniezda opúšťajú, takže problém s ich výskytom nie je trvalý.“

Ochrancovia vtáctva sa už stretli aj s prípadmi násilného riešenia situácie, kedy páchatelia neváhali použiť vzduchovku, či inú strelnú zbraň, s cieľom zbaviť sa o potravu prosiace mláďatá myšiarok. Treba však upozorniť, že ide o závažnú protiprávnu činnosť, nebezpečnú nielen pre zákonom chránené sovy, ale aj pre ľudí, ktorý sa už neraz stali obeťou strelca.

Myšiarky ušaté sa za našu trpezlivosť odmieňajú v podobe odlovu hlodavcov, ako sú myši a hraboše, či potkany. Hlodavce sú hlavnou zložkou potravy myšiarok, ale aj ďalších druhov sov, žijúcich v blízkosti človeka.

Pokiaľ je výskyt myšiarok naozaj neakceptovateľný existuje riešenie. Myšiarky ušaté totiž si totiž nedokážu postaviť vlastné hniezdo, ale využívajú hniezda krkavcovitých vtákov, najmä vrán, havranov a strák. Po ukončení hniezdenia je možné odstrániť hniezdo, v ktorom sovy hniezdili a náhradné hniezdo umiestniť na miesto dostatočne vzdialené od ľudského obydlia, kde sovičky budú môcť bezpečne vychovať svoje mláďatá. Celý takýto zásah si však vyžaduje odborný prístup a povolenie orgánov ochrany prírody, preto ornitológovia odporúčajú vždy sa poradiť s odborníkmi z neziskových organizácií, prípadne pracovníkmi Štátnej ochrany prírody.

Ďalšie informácie poskytne:

• Michal Noga, Ochrana dravcov na Slovensku, 0911 339 193
• Marek Brinzík, Ochrana dravcov na Slovensku, 0904 307 946

foto: Stanislav Havrančík

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 10.7.2008}

Podobne ako prvé kroky človeka sprevádza množstvo pádov a zakopnutí, aj vládcovia povetria, dravé vtáky, to pri prvých pokusoch o lietanie nemajú ľahké. Celkom zrejmé je to práve počas júlových dní, kedy opúšťajú hniezda mnohé mláďatá rôznych druhov dravcov. V blízkosti človeka ide najčastejšie o sokoly myšiare. Ich prvé pokusy o vzlietnutie sa často končia neúspešne. Svedčia o tom desiatky telefonátov občanov, ktorí sa nájdeným sokolom snažia pomôcť.

„Hlásenia občanov sú v týchto dňoch na dennom poriadku. Mláďatá sú nachádzané vo výrobných halách, na dvoroch, balkónoch, chodníkoch i na frekventovaných cestách. Vo väčšine prípadov mláďatá pri svojich pokusoch o lietanie nie sú zranené, ale len vyčerpané, prípadne vystrašené. Vtedy dravcom pomôžeme tým, že ich premiestnime na menej nebezpečné miesto v najbližšom okolí, prípadne na vyššie položený konár stromu. Ich rodičia sú nablízku a svoje mláďatá dokážu nájsť. Iba v prípade, že je nájdené mláďa evidentne zranené, je na mieste uvažovať o jeho premiestení a záchrane v opatere človeka. Nálezca by mal vtedy bezodkladne kontaktovať odborníkov zo Štátnej ochrany prírody. Zraneného jedinca je potrebné čo najskôr previezť do najbližšej rehabilitačnej stanice, kde sa ho pokúsia zachrániť. V tých šťastnejších prípadoch sú zrehabilitované mláďatá o niekoľko dní, prípadne týždňov navrátené späť do prírody“: povedal Michal Noga z Ochrany dravcov na Slovensku.

Neskúsené mláďatá dravcov musia v prvých dňoch po vyletení z hniezda čeliť mnohým hrozbám. Vďaka neskúsenosti sa môžu stať korisťou iných predátorov. Smrtiacimi pascami sa veľmi často stávajú rôzne typy stavieb, elektrické stĺpy a vedenia, ale aj dopravné prostriedky.

Zdalo by sa, že je toho dosť s čím sa musia neskúsené operence vysporiadať. Avšak to nie je všetko. Aj dnes, v treťom tisícročí, sú dravé vtáky u nás nemilosrdne prenasledované, a to aj počas obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat. Obeťami streľby, prípadne inej formy aktívneho prenasledovania, sa stávajú nielen bežnejšie druhy ako už spomínané sokoly myšiare, prípadne myšiaky lesné, ale aj vzácne druhy, ako napríklad celosvetovo ohrozené sokoly rárohy, či majestátne orly skalné.

Práve pri zriedkavých a vzácnych druhoch dravcov je potrebné minimalizovať straty spôsobené človekom a urobiť všetko pre to, aby mláďatá, ktorým sa podarí úspešne vzlietnuť, mali šancu prežiť a v nasledujúcich rokoch priviesť na svet svoje potomstvo. Prispieť k tomu by mal aj projekt Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline, ktorý na Slovensku a Maďarsku podporila Európska komisia.

Ďalšie informácie poskytne:

• Michal Noga, Ochrana dravcov na Slovensku, 0911 339 193
• Marek Brinzík, Ochrana dravcov na Slovensku, 0904 307 946

Podobne ako prvé kroky človeka sprevádza množstvo pádov a zakopnutí, aj vládcovia povetria, dravé vtáky, to pri prvých pokusoch o lietanie nemajú ľahké. Celkom zrejmé je to práve počas júlových dní, kedy opúšťajú hniezda mnohé mláďatá rôznych druhov dravcov. V blízkosti človeka ide najčastejšie o sokoly myšiare. Ich prvé pokusy o vzlietnutie sa často končia neúspešne. Svedčia o tom desiatky telefonátov občanov, ktorí sa nájdeným sokolom snažia pomôcť.

^{Tlačová správa Bratislava, 8.7.2008}

Drop fúzatý je považovaný za jedného z najťažších lietajúcich vtákov na svete. Robustné telo dropa ostro kontrastuje s jeho plachosťou a zraniteľnosťou. Na Slovensku je dnes už takmer vyhynutým druhom. Pravidelne sa vyskytuje už len na Sysľovských poliach pri Bratislave. Ochranári, poľovníci a poľnohospodári, ktorí sa mu teraz snažia pomôcť, však ešte nestrácajú nádej. Opätovné pozorovanie dropej samice na lokalite, kde odborníci spoločnými silami zabezpečili podmienky vhodné pre výskyt dropa, sú jednoznačným dôkazom o tom, že správny manažment v poľnohospodárskej krajine je jedným z kľúčových predpokladov pre záchranu populácie tohto dnes už celosvetovo ohrozeného druhu.

„Od konca júna máme opäť šťastie a môžeme pozorovať dropiu sliepku u nás v chránenom vtáčom území Lehnice. Pasie sa na úhore, v ktorom nachádza dostatok potravy i pokoja. Dropy tu kedysi hniezdili a my robíme všetko preto, aby sa vrátili späť.“ Povedal František Szkuby agronóm z poľnohospodárskej spoločnosti Agripent, ktorá obhospodaruje toto územie.

Manažment chráneného vtáčieho územia Lehnice, je výsledkom dobrej spolupráce Štátnej ochrany prírody, Ochrany dravcov na Slovensku, Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, poľovného združenia Lehnice a obce Lehnice, ktoré na tomto území realizujú spoločný projekt Ochrana dropa fúzatého na Slovensku podporený Európskym spoločenstvom prostredníctvom programu LIFE - PRÍRODA.

„Manažment územia spočíva predovšetkým v uplatnení špecifického opatrenia na ochranu dropa s názvom „Ochrana biotopov vybraných druhov vtákov“ do ktorého sa majú možnosť zapojiť poľnohospodári v chránených vtáčích územiach v rámci agroenvironmentálnych platieb Programu rozvoja vidieka 2007-2013. Cieľom takéhoto opatrenia je formou kompenzačných platieb zabezpečiť šetrné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a vytvoriť vhodné podmienky pre existenciu ohrozených druhov živočíchov vrátane dropa fúzatého. Do tohto opatrenia sa už poľnohospodári v Lehniciach v tomto roku zapojili“, povedal Boris Maderič, poľnohospodársky manažér projektu.

Ďalšie informácie:

• Boris Maderič, manažér pre poľnohospodárstvo 0904 260 301
• Jozef Chavko, odborný kordinátor projektu, 0903 768 394

Autor fotografie dropej samice z Lehníc: Vojtech Szucs

Informácie o Ochrana dropa fúzatého na Slovensku nájdete na: www.dropy.sk

^{Tlačová správa Bratislava, 3.7.2008}

V južných regiónoch Slovenska sa na obilných poliach začala v týchto dňoch žatva. Priebeh prác úzkostlivo sledujú nielen agronómovia, ale i ochrancovia dravých vtákov. Hoci to znie neuveriteľne, ale v obilných poliach priamo na zemi hniezdi kaňa popolavá. Tento druh dravca patrí k naším najvzácnejším dravým vtákom. Ročne zahniezdi približne desať párov. Pre porovnanie, počet hniezdiacich párov orlov skalných je desaťnásobne vyšší.

Hlavným problémom pri ochrane kaní popolavých však nie jej prirodzená vzácnosť, ale najmä zabezpečenie úspešného vyvedenia mláďat. Hniezdenie na zemi prináša so sebou celý rad nebezpečenstiev. Ohrozujú ho prirodzení predátori, ako líšky a diviaky, ale i prudké dažde s následným vzostupom hladiny podzemnej vody na lokalitách ležiacich v záplavových územiach väčších riek. Práve vo vlhkých lúkach pri močiaroch hniezdili kane v minulosti. Dnes, keď sa toto prostredie na Slovensku už stalo vzácnym, presunuli sa teda do obilných polí. To sa však pre ne stáva osudným - skôr, než sa mladé kane naučia lietať, prichádza žatva, ktorá v prípade, že o hniezde nikto netuší znamená pre mláďatá istú smrť.

Šancu na prežitie tak majú len mláďatá z hniezd ležiacich v neobhospodarovaných parcelách, alebo v porastoch, ktoré sa z rôznych príčin kosili neskôr. Spoľahnúť sa však na takto náhodne zachránené hniezda znamená zmieriť sa s úbytkom nesmierne elegantného, vzácneho a ohrozeného druhu nížin, zmieriť sa s jeho vymiznutím z našej prírody.

„Od roku 1995 realizujeme na západnom Slovensku intenzívny monitoring kaní popolavých s cieľom zachrániť žatvou ohrozené hniezda. Ich hniezdo je malá stavba zo stebiel tráv, plošne nezaberá viac ako meter štvorcový. Nájsť však takéto miesto v obilných poliach, ktoré majú desiatky hektárov je náročná úloha.“ objasňuje Michal Noga z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. „Nálezom hniezda ochrana zďaleka nekončí. Je potrebné vyhľadať užívateľa pozemku a dohodnúť sa s ním na pozastavení žatevných prác, obkosení hniezda alebo postavení jednoduchého oplôtku okolo hniezda. Tým sa predíde jeho zničeniu líškami, diviakmi či inými prirodzenými predátormi. Je to neľahká a náročná práca, no pozorovať na jej konci prvé samostatné lety mláďat je pre každého z neopísateľným zážitkom“ dodáva.

Ochrancovia dravcov oceňujú dlhoročnú spoluprácu s poľnohospodárskymi družstvami. Aj vďaka ich pomoci od roku 1995 vyviedli kane popolavé zo zachránených hniezd takmer päťdesiat mláďat.

Ďalšie informácie poskytne:

• Michal Noga, Ochrana dravcov na Slovensku, 0911 339 193
• Marek Brinzík, Ochrana dravcov na Slovensku, 0904 307 946

^{Tlačová správa Bratislava, 30.05.2008}

Životný osud dvoch mláďat sokola rároha od včerajšieho dňa ochranári sledujú prostredníctvom satelitných vysielačiek. Členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), v spolupráci s ochranármi z Maďarska, umiestnili vysielačky na samice z dvoch hniezd na západnom Slovensku. „V prípade sokola rároha migrujú prevažne mladé jedince, preto sú vysielačky umiestňované na mláďatá tesne pred opustením hniezda. Vďaka tejto modernej technike získame cenné informácie o migračných trasách či zimoviskách, dozvieme sa viac o tendencii rozširovania druhu, a samozrejme o faktoroch ohrozenia a úspešnosti prežitia mláďat.“ - informuje Lucia Deutschová z RPS. Vysielačkami sú sokoly označované v rámci maďarsko-slovenského projektu na ochranu sokola rároha, podporeného Európskou komisiou v rámci programu LIFE. Prvých 10 vysielačiek bolo umiestnených minulý rok v Maďarsku, kde tamojší odborníci testovali dva typy. Typ, ktorý sa ukázal ako lepší z hľadiska bezpečnosti sokolov, ale tiež s prihliadnutím na technické parametre, je používaný v súčasnosti v Maďarsku aj na Slovensku. Je výsledkom využitia najnovších technológií v tejto oblasti. Do roku 2010 by malo byť vysielačkou označených 40 sokolov v Maďarsku a 6 na Slovensku. „Naša organizácia má skúsenosti z minulosti, kedy sme satelitnými a rádiovými vysielačkami označovali orly kráľovské. Sme presvedčení, že aj v prípade sokolov sa nám podarí získať cenné informácie. V Maďarsku vysielačky poskytli už počas prvých mesiacov veľmi vzácne údaje, ktoré by bez využitia tejto technológie zostali neodhalené.“ – dodáva Lucia Deutschová. Sokol rároh je globálne ohrozeným druhom. Na Slovensku hniezdi len približne 26 párov. V dôsledku negatívnych zásahov do prirodzeného prostredia a priameho prenasledovania, kedy sa stáva napríklad obeťou strelnej zbrane, je potrebné sokola rároha aktívne chrániť. V rámci prebiehajúceho projektu sú vytvárané náhradné hniezdne príležitosti či potravné zdroje prostredníctvom reštitúcie sysľa pasienkového. V spolupráci so Západoslovenskou energetikou, a.s., ako partnerom projektu, prebieha zabezpečovanie nebezpečných 22 kV stĺpov elektrického vedenia proti dosadaniu vtáctva.

^{Tlačová správa Bratislava, 17.04.2008}

Vo štvrtok 17. apríla uzavreli pracovníci Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave protokol, obsahujúci výsledky vyšetrenia mŕtveho dravca, ktorý bol nájdený ešte v marci tohto roka. Obeťou smrteľne jedovatého karbofuránu sa stal kráľ oblohy – orol kráľovský. Neďaleko obce Suchá nad Parnou našiel bezvládne telo tohto vzácneho dravca ležať lesnik z Lesného závodu Smolenice. Orla odovzdal pracovníkom Správy CHKO Malé Karpaty. Ako nás informoval Jozef Chavko z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), orol mal ešte v zobáku neprehltnutý kúsok mäsa. Analýza mäsa, ako aj vzoriek odobratých z tela dravca, potvrdila prítomnosť mimoriadne vysokej koncentrácie karbofuránu, ktorá až 1380-násobne (!) prekročila maximálny reziduálny limit. Táto látka je extrémne toxická a ako dokazuje aj tento prípad, zabíja svoju obeť prakticky okamžite. „V prevažnej väčšine prípadov sa obeťou otravy stanú zdochlinožravé dravce, umierajú bezprostredne po požití kontaminovanej koristi, nezriedka s jej časťou v zobáku. Zdrojom otravy je návnada, ktorú neznámy páchateľ kontaminoval zlúčeninou s vysokým obsahom karbofuránu.“ – vysvetľuje Jozef Chavko a dodáva: „Niekoľko dní po náleze som pri monitorovaní populácie orla kráľovského zistil, že usmrtený jedinec pochádza z páru, ktorého hniezdenie v Malých Karpatoch pozorujeme už od roku 1977. Pri kontrole lokality som pozoroval len samicu, ktorá ako každý rok priletela na hniezdo, aby spolu so svojím partnerom vychovali mláďatá. Nemohla však tušiť, že jej partner sa na hniezdo už nikdy nevráti. Mŕtvy samec orla kráľovského vychoval počas svojho života niekoľko desiatok mláďat. Na tieto vzácne dravce číha množstvo rizík a neprirodzená smrť každého z nich je veľkou tragédiou.“ Na Slovensku bolo od októbra 2003 do augusta 2007 zistených 8 prípadov otráv orlov kráľovských, obeťami sa však stalo aj mnoho ďalších vzácnych druhov vtákov. Skutočný rozsah otráv je podstatne vyšší, pretože uhynuté jedince je možné nájsť len zriedkavo. Podľa zistení RPS sa neustále vykladajú otrávené návnady vo forme vajec hydiny do ktorých je aplikovaný jed, alebo jedom kontaminovaných kadáverov živočíchov. Vykladanie otrávených návnad sa v poslednom čase stalo veľmi rozšíreným spôsobom likvidácie predátorov, najpravdepodobnejšie poľovníkmi, s cieľom nezákonnej likvidácie šeliem, dravých vtákov, ale tiež psov a mačiek. Hlavným motívom nezákonného trávenia je zvyšovanie stavov malej poľovnej zveri. Súčasné poľovníctvo sa stále viac dostáva na komerčnú bázu, poľovačky sú lukratívnym biznisom a na to doplácajú aj vzácne a ohrozené živočíchy. V Maďarsku zahynulo v dôsledku otravy len za posledné dva roky 29 orlov kráľovských, 23 orliakov morských a 1 orol skalný. Nevyčísliteľné škody na chránených druhoch spôsobuje vykladanie otrávených návnad aj v susednom Rakúsku a Českej republike, kde dokonca tamojšia mimovládna organizácia realizuje úspešnú zbierku na odmenu za informáciu vedúcu k odhaleniu páchateľov. Je zarážajúce, že toxické látky sú obsiahnuté v niektorých bežne používaných prípravkoch na ošetrovanie rastlín. Na Slovensku sa v súčasnosti na trávenie najčastejšie používajú pesticídy, ktorých účinnou látkou je karbofurán. Tento jed pri požití paralyzuje centrálny nervový systém obete, ktorá následne zomiera v bolestiach a kŕčoch udusením. Dôsledky toxických látok sa prejavia nielen priamo na zvierati, ktoré skonzumuje návnadu, ale tiež na životnom prostredí. Rozkladným procesom sa karbofurán dostáva do pôdy, na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny. Zmyvom zrážkami sa dostáva do podzemných vôd a riek. Vyloženie otrávenej návnady sa považuje za trestný čin pytliactva. V tomto prípade sa páchateľ dopustil aj trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov a hrozí mu trest odňatia slobody až na dva roky. Zástupcovia Štátnej ochrany prírody už podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

^{Tlačová správa Bratislava, 01.04.2008}

27. marca 2008 našiel miestny obyvateľ neďaleko Šurian telo uhynutého dravého vtáka, ktorý bol na prvý pohľad vo veľmi zlej fyzickej kondícii. Privolaní pracovníci Správy CHKO Dunajské Luhy konštatovali, že sa jedná o sokola rároha. Jozef Chavko z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) informoval, že sokola krúžkoval ako mláďa v roku 2007 na hniezde neďaleko Nitry. Veterinárnym vyšetrením bolo na tele sokola zistené zranenie, ktorého príčinou mohol byť náraz do stĺpu, resp. drôtu elektrického vedenia. „V dôsledku zranenia nebol jedinec pravdepodobne schopný uloviť si korisť, preto dlhý čas hladoval.“ – konštatuje Jozef Chavko. Sokol rároh je celosvetovo kriticky ohrozeným druhom, výnimkou nie je ani situácia na Slovensku. V dôsledku ubúdania vhodných hniezdnych biotopov a potravy, ale tiež z dôvodu priameho usmrcovania a likvidácie hniezd strelnými zbraňami slovenská populácia v minulom storočí takmer vyhynula. V roku 2007 zaznamenali členovia RPS hniezdenie 17 párov sokola rároha na západnom Slovensku a 9 párov na východnom Slovensku. Tieto oblasti sú jediné, kde sokol rároh ešte hniezdi. Celá populácia je z dôvodu silného tlaku a prenasledovaniu na historických lokalitách v súčasnosti sústredená do búdok, ktoré nainštalovali ochranári. „Minulý rok vyletelo z hniezd vyše 60 mláďat. Úmrtnosť je však veľmi vysoká. Predovšetkým na mladé jedince striehne v dnešnej krajine nebezpečenstvo v podobe rôznych bariér, do ktorých môžu naraziť a utrpieť vážne zranenia. Patria medzi ne konštrukcie elektrických vedení, veterné turbíny, stavebné prvky a mnohé ďalšie.“ – dodáva Jozef Chavko. Na ochranu sokola rároha je zameraný aj medzinárodný slovensko-maďarský projekt podporený Európskou komisiou prostredníctvom programu LIFE – Príroda, o ktorom sa môžete dozvedieť viac na stránke www.dravce.sk/sokolraroh.

^{Tlačová správa Bratislava, 13. 3. 2008}

Koncom februára pracovníci CHKO Záhorie objavili v katastrálnom území Skalice mŕtveho chráneného jedinca myšiaka hôrneho, ktorý ležal hneď vedľa usmrteného diviaka lesného. Telo diviaka bolo rozrezané a boli z neho vybraté niektoré vnútorné orgány. Vzhľadom na podozrenie z použitia otrávenej návnady bol myšiak a časť vnútorností diviaka okamžite zaslaný na expertíznu analýzu. Laboratórne testy preukázali vo všetkých dodaných vzorkách prítomnosť pesticídu, ktorého účinnou látkou je karbofurán. Podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Senici je karbofurán reverzibilný cholínesterázový pesticíd, jedovatý a nebezpečný pre životné prostredie. Toxicky pôsobí pri nadýchaní a po požití, dráždi oči, veľmi jedovatý je pre ryby a vodné organizmy. Karbofurán je považovaný za veľmi toxický pre vodné vtáctvo a lovné vtáctvo. Prípady otráv nie sú na Slovensku zriedkavé, najzávažnejším bol nález uhynutého orla kráľovského na juhozápadnom Slovensku. Významným problémom s rastúcou tendenciou sú otravy aj v iných krajinách. Napríklad maďarské mimovládne organizácie nedávno zverejnili alarmujúce údaje z obdobia od roku 1998 o otravách takých vzácnych druhov dravcov ako orol kráľovský, orol skalný a orliak morský. Kým začiatkom roka 1999 boli zaznamenané tri prípady, od roku 2006 po súčasnosť sa obeťou otravy v Maďarsku stalo až 29 orlov kráľovských, 23 orliakov morských a 1 orol skalný. Vykladanie otrávených návnad je jednou z foriem vtáčej kriminality. Páchateľ sa dopúšťa nielen porušenia ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, ale tiež trestného činu pytliactva z dôvodu použitia nedovoleného spôsobu lovu a trestného činu všeobecného ohrozenia. Z tohto dôvodu hrozí páchateľovi niekoľkoročné väzenie. „Občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) monitoruje problém trávenia u nás a rovnako ako v Maďarsku sú zaznamenané viaceré prípady otráv orlov kráľovských, orlov skalných, orliakov morských, teda najvzácnejších druhov našej fauny. Nezákonné vykladanie otrávených návnad významnou mierou zhoršuje už aj tak vážnu situáciu v ochrane vzácnych druhov. Nález jedom kontaminovanej návnady je tou najhoršou vizitkou užívateľov poľovného revíru a tvrdenie, že je to práca pytliakov neobstojí, pretože snahou pytliaka je získať divinu vhodnú na konzumáciu,“ dodáva J. Chavko, predseda RPS. Vtáčia kriminalita je veľmi závažným faktorom ovplyvňujúcim populácie voľne žijúcich druhov vtákov. Na boj proti nej vyčleňujú rôzne organizácie nemalé prostriedky, pričom tento cieľ podporuje aj Európska komisia v rámci rozličných projektov. Patrí medzi ne napríklad projekt na ochranu orla kráľovského na Slovensku, či medzinárodný projekt na ochranu sokola rároha realizovaný v Maďarsku a na Slovensku.

^{Tlačová správa Bratislava, 11.03.2008}

V stredu 5. marca 2008 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie predstaviteľov ústredia Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) a zástupcov mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Cieľom stretnutia bolo dohodnúť konkrétne spoločné kroky v boji proti nelegálnym zástrelom dravých vtákov. „V minulom roku sme zaznamenali 8 prípadov, kedy došlo k usmrteniu 12 jedincov chránených druhov. Alarmujúce sú ďalšie tri prípady, v ktorých došlo k útoku na kriticky ohrozený druh - orla kráľovského; na Podunajskej rovine boli vystrieľané hniezda dvoch párov, iný pár sa stal obeťou streľby v Malých Karpatoch. Jednu postrieľanú samicu orla kráľovského nájdenú pri hniezde s piatimi brokmi v tele sa našťastie podarilo zachrániť a vypustiť do voľnej prírody,“ povedal Michal Noga z RPS. Z vyjadrení SPZ vyplýva, že Slovenský poľovnícky zväz netoleruje a ani netoleroval akékoľvek správanie poľovníkov inklinujúce k porušovaniu zákona nielen o poľovníctve, ale aj proti zákonu o ochrane prírody a krajiny. Podľa Stanov SPZ zväz a jeho organizačné jednotky v spolupráci so štátnymi orgánmi a organizáciami ochrany prírody a krajiny vyvíja činnosť pri ochrane zveri, chránených živočíchov a ich životného prostredia. Okrem toho sú členovia SPZ podľa povinní dodržiavať predpisy o ochrane prírody. "Medzi poľovnú zver s celoročnou ochranou patria aj 3 druhy dravcov a to myšiak hôrny, myšiak severský a jastrab lesný. Na ich ochranu sú užívatelia poľovných revírov a poľovných pozemkov povinní chrániť ich životné prostredie, najmä hniezdiská a zakazuje sa strieľať pernatú zver v hniezdach a vystrieľovať hniezda. To znamená, že SPZ nielen chráni dravú pernatú zver, ale má evidentný záujem aj na objasnení a došetrení každého nelegálneho zástrelu dravcov, na čo sme už upozorňovali aj pri predchádzajúcich prípadoch a nie je nám zrejmé z akých dôvodov prípady neboli doriešené. Odmietame akékoľvek obviňovanie našej organizácie ako celku a sa napriek všetkému potvrdí, že takúto neetickú a nelegálnu činnosť vykonali naši členovia, sme pripravení voči ním zakročiť čo najprísnejšie. Dovolíme si ďalej povedať, že človek, ktorý vykoná trestný čin proti zákonu o ochrane prírody a krajiny, alebo zákona o poľovníctve, by si mal byť vedomý, že pri jeho odhalení, ako jeden z postihov mu hrozí, že do konca života nemôže byť držiteľom zbrane a nebude môcť vykonávať právo poľovníctva. Predpokladáme, že pre skutočného poľovníka je takáto výstraha dostatočným mementom,“ informujú PaeDr. Imrich Šuba a Ing. Štefan Engler z SPZ. Jozef Chavko z RPS dodáva: „Súčasný stav usmrcovania dravých vtákov a sov nezákonným odstrelom, vrátane vystreľovania hniezd a kladením otrávených návnad predovšetkým v nížinných biotopoch na celom území Slovenska, je neúnosný a má stále hrozivejšie rozmery. Dôsledky majú významný dopad na stabilitu populácií vzácnych ohrozených druhov. Narastajúci počet zástrelov a prípadov trávenia je zásadnou prekážkou a významným obmedzením možnosti prežívania dravcov vo vhodných reprodukčných biotopoch aj kriticky ohrozenými druhmi, najmä orlom kráľovským, sokolom rárohom, sokolom kobcovitým a stále viac ohrozeným jastrabom lesným. Bude dôležité nájsť východisko aj v súvislosti so závažným celosvetovým problémom poklesu biodiverzity a nárastu zániku rôznorodosti živých organizmov na našej planéte“. Problém je natoľko významný, že jeho riešenie podporila aj Európska komisia viacerými projektmi, napríklad aj v rámci v súčasnosti prebiehajúceho projektu na záchranu kriticky ohrozeného druhu sokola rároha, financovaného v rámci programu LIFE. Z vyššie uvedených dôvodov sa SPZ a RPS dohodli na spolupráci, ktorá môže byť cestou k eliminácii nezákonných zásahov proti zákonu o poľovníctve a proti zákonu o ochrane prírody a krajiny.

^{Tlačová správa Bratislava, 28. január 2008}

Pre vtáky nebezpečné stĺpy 22 kV elektrického vedenia, známe ako stĺpy smrti stále zabíjajú vzácne vtáky. Členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku - RPS našli v novembri a v decembri pod stĺpami pri obci Zbehy na západnom Slovensku a pri obciach Pozdišovce, Močarany, Michalovce, Stanča a Trebišov na východnom Slovensku kadávery 34 uhynutých vtákov. "Viac ako polovicu usmrtených vtákov predstavovali dravce a sovy, našlo sa 17 uhynutých myšiakov lesných, 1 sokol myšiar a 1 myšiarka ušatá. Spoločenská hodnota týchto nájdených mŕtvych vtákov prevyšuje sumu 400 tisíc korún", hovorí Marcel Uhrin z RPS. O nálezoch sme informovali Západoslovenskú aj Východoslovenskú energetiku a. s. "Naša polupráca s RPS trvá už roky a princípy ochrany dravcov sú nám veľmi blízke. Od roku 2003 sme partnerom RPS v európskom projekte ochrany orla kráľovského LIFE. Od roku 2007 pokračujeme v spoločných aktivitách v rámci tohto projektu na ochranu sokola rároha. Všetky nové linky elektrického vedenia sa budujú už s ochranou proti zosadnutiu dravcov na stĺpy a s RPS koordinujeme aj osádzanie ochrán na miestach výskytu dravcov. Od roku 2003 sme na takúto ekologizáciu elektrických vedení investovali viac ako 15 mil. Sk", hovorí Mária Nováková, ekológ Západoslovenskej energetiky, a. s. Spolupráca medzi ochranármi a touto energetickou spoločnosťou je rozvinutá na veľmi dobrej úrovni.

"Podľa informácií z mapovaní na Slovensku ako aj podľa údajov odbornej literatúry predstavujú úhyny vtákov na nevhodných stĺpoch elektrického vedenia rozsiahly problém, v absolútnych číslach to predstavuje aj na území Slovenska úhyn tisícov vtákov ročne", hovorí predseda RPS, Jozef Chavko. "Nálezy z okolia Trebišova ležia v absolútne prioritnej oblasti, v minulosti tu už došlo k úhynom sokolov rárohov, teda kriticky ohrozených druhov. Rýchlosť postupu energetických spoločností pri riešení problému vôbec nezodpovedá jeho významnosti a vplyvu na vtáčie populácie", dodáva Marcel Uhrin. V záujme rýchlejšieho riešenia problému v týchto dňoch poslala RPS spoločnostiam, prevádzkujúcim línie elektrických vedení, list s výzvou na aktívnu spoluprácu v tejto problematike.

Bližšie informácie k téme poskytne RNDr. Marcel Uhrin, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0903 563 107