Zdá sa vám ráno v prvý deň Nového roka akési tiché? Nemýlite sa. Bujaré silvestrovské oslavy, spojené s použitím tzv. zábavnej pyrotechniky, odoženú všetko živé. Jediná noc stačí na to, aby okolie spustlo a stíchlo. Viaceré výskumy potvrdili, že ohňostroje, či iné hlasné a svetelne výrazné spôsoby pyrotechnických zábav, majú negatívny vplyv aj na vtáctvo, pričom ten môže byť do vzdialenosti stoviek metrov, až niekoľkých kilometrov.
Dôsledkom sú zranenia a dokonca úhyny vtáctva, ktorým však vieme predísť ohľaduplným prístupom.
„Čo by ste urobili, keby vás zo spánku vyrušil nečakaný, ohlušujúci a neutíchajúci rachot? Prirodzenou reakciou je preľaknutie a okamžitá snaha o únik. Rovnako reagujú voľne žijúce zvieratá, vrátane vtáctva. Zvukový efekt pyrotechniky vyvoláva podľa výskumov silnejšiu reakciu než vizuálny, vtáky zrejme vnímajú aj tlakovú vlnu výbuchu. Zvýši sa im srdečný rytmus, produkcia stresových hormónov, prehĺbi sa ostražitosť, nastúpi úzkosť, strach, únikové reakcie, panika,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Vtáctvo prichádza v dôsledku ľudských aktivít o svoje prirodzené prostredie, musí sa neustále prispôsobovať zmenám. Akoby to nestačilo, minimálne raz do roka sa strhne hlučná, svetelná apokalypsa a to v noci, keď väčšina druhov odpočíva. Štúdia, ktorá sledovala vplyv novoročných osláv na radaroch, preukázala masívne pohyby vtáctva v širokom okolí, obzvlášť v prvých minútach Nového roka, kedy sú oslavy najmohutnejšie. Vyplašené vtáctvo vyletelo aj o stovky metrov vyššie než pri bežných preletoch (do 100 metrov). Zníženie letovej aktivity nastalo až 90 minút po polnoci. Za ten čas mohli vtáky preletieť značnú vzdialenosť (niekoľko kilometrov), pričom namiesto odpočinku boli nútené k aktivite. Strata energie, obzvlášť v zimnom období, resp. nepriaznivých poveternostných podmienkach, môže znamenať oslabenie. Následne sú vtáky náchylnejšie k chorobám, dochádza aj k úhynom,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Podobne ako ľudia, aj vtáky sa v strese správajú inak než v kľude. Zmätené, dezorientované vtáctvo nezriedka naráža do prekážok. Ide o presklené časti budov, zastávky, vo voľnej krajine napríklad elektrické vedenia. Mnohé záchranné stanice pre živočíchy prijímajú po Silvestri zranených pacientov. Ak ľudia nájdu živé vtáča, najlepšie je poradiť sa s odborníkom, napríklad zo záchrannej stanice,“ povedal Slobodník.
„V záujme ohľaduplnosti je možné namiesto hlučných delobuchov zvoliť napríklad prskavky, resp. inú možnosť s malým dosahom. Pred použitím pyrotechniky odstráňte čo najskôr (ideálne v predstihu niekoľko dní) všetky kŕmidlá a iné lákadlá pre vtáctvo. Ak nie je možné odstránenie, zakryte ich. V zime vtáky odpočívajú v kŕdľoch častejšie ako inokedy, a tak je riziko používania pyrotechniky v blízkosti krovín, lesov, parkov, záhrad i vodných plôch veľmi vysoké. Keď vtáctvo niekde nevidíte, neznamená, že tam nie je. Dobrou správou je, že viaceré mestá prestávajú používať ohňostroje a volia alternatívy, ktoré sú atraktívne pre ľudí a bezpečné pre zvieratá. Niektoré reťazce vyradili pyrotechniku zo svojho sortimentu,“ hovorí Deutschová.
„Aj v uvedených súvislostiach je dôležitým opatrením zvyšovanie bezpečnosti elektrických vedení, či už ide o stĺpy, ktoré vtáctvo využíva na dosadnutie (prevencia pred zásahom prúdom), alebo ochranu pred nárazmi do drôtov. Vďaka zapojeniu energetických spoločností sa to darí okrem iného pozdĺž rieky Dunaj, v rámci medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky,“ uzatvára Deutschová.
Doplňujúce informácie:
- V bezpečí nie sú ani živočíchy aktívne v noci, napríklad sovy, pretože s používaním pyrotechniky sa začína nezriedka už cez deň, keď potrebujú odpočívať.
- Vzhľadom na negatívny vplyv pyrotechniky na voľne žijúce tvory, na domáce zvieratá, ale i deti či viacerých dospelých, je na mieste zvážiť a podporiť zákaz úplného predaja rizikovej pyrotechniky.
- Vhodnou alternatívou nie sú ani tzv. lampióny šťastia, ktoré spôsobujú vtáctvu popáleniny a po dohorení znečisťujú prostredie.
- Známy je prípad z roku 2013, kedy v dôsledku odpálenia ohňostroja na Vltave v Prahe uhynulo niekoľko labutí, pričom tri z nich dopadli dokonca medzi divákov.
- V roku 2010 bol počas silvestrovského ohňostroja zaznamenaný úhyn 5 tisíc vtákov v Severnej Amerike (náraz na budovy a drôty).
- Údaje o pohybe 347 husí ukázali, že na Silvestra vtáky náhle opúšťajú miesta na spanie a odlietajú do nových oblastí ďalej od ľudských sídiel. Vyrušené vtáky odpočívali o dve hodiny menej a leteli ďalej, niekedy až 500 kilometrov bez medzipristátia, ako v noci bez ohňostroja. Nezvyčajné správanie sa oslavami neskončilo. Počas všetkých študovaných dní po Novom roku trávili husi viac času hľadaním potravy a nikdy sa nevrátili na svoje pôvodné miesta spánku. Štúdia vedená vedcami z Inštitútu správania zvierat Maxa Plancka a Holandského inštitútu ekológie je publikovaná v Conservation Letters.
- Čo robiť, ak ľudia nájdu živé, otrasené vtáča? Správny postup je potrebné konzultovať s odborníkom. V zásade, ak jedinec nemá žiadne vonkajšie zranenia, umiestnime ho do kartónovej krabice, ktorú vystelieme napríklad servítkami, kuchynskými utierkami, suchými čistými handričkami a pod., zavrieme, aby mal prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu, ak reaguje, stačí len trochu navlhčiť zobáčik. V tichu a tme sa spamätajú spravidla do dvoch hodín, vitálne vtáča vypustíme ideálne tam, kde sme ho našli.
- Detailnejšie informácie a odkaz na konkrétne štúdie: https://www.casopis.ochranaprirody.cz/pravo-v-ochrane-prirody/vliv-zabavni-pyrotechniky-a-ohnostroju-na-ptaky/
- Pre vtáctvo predstavujú značné riziko elektrické vedenia z hľadiska nárazov do drôtov, prípadne ide o zásahy elektrinou po dosadnutí na konštrukciu podperných stĺpov. Ohrozený je napríklad bocian biely, sokol rároh, orol kráľovský, či spevavce migrujúce v noci. Na Slovensku sa tejto problematike venuje pozornosť dlhodobo a systematicky, aktívne zapojené sú všetky distribučné energetické spoločnosti, aj jediná prenosová spoločnosť. Tejto téme sa venuje tiež projekt LIFE Danube Free Sky. Ide o medzinárodnú spoluprácu pozdĺž jedného z najdôležitejších migračných koridorov, miesta odpočinku i zimovania mnohých druhov vtákov v Európe - rieky Dunaj. Realizuje sa v priebehu 5 rokov, od septembra 2020. 15 partnerských organizácií zo 7 krajín intenzívne spolupracuje pri zavádzaní najúčinnejších riešení. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť viac ako 245 kilometrov najviac rizikových elektrických vedení a vyše 3200 podperných stĺpov.
- Medzi partnerov projektu LIFE Danube Free Sky patrí 15 organizácií (energetické spoločnosti, železničná spoločnosť, neziskové organizácie a národné parky) zo 7 krajín (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko). Projekt LIFE Danube Free Sky – Medzinárodná ochrana vtáctva pozdĺž Dunaja (LIFE19 NAT/SK/001023) podporila Európska únia v rámci programu LIFE a Ministerstvo životného prostredia SR. Viac informácií o projekte nájdete na stránke: www.danubefreesky.eu/sk.
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko