^{TLAČOVÁ SPRÁVA - Bratislava, 11.10.2010}

Migrácia vtáctva je fenomén, ktorý odnepamäti budil pozornosť ľudí. Azda každý už mal možnosť pozorovať tiahnuce kŕdle husí, lastovičiek alebo škorcov. Dodnes nie je toto správanie sa vtáctva úplne objasnené.  Mnoho druhov tiahne nenápadne v porastoch, viaceré migrujú uprostred noci.

Medzi sťahovavé druhy patria i dravce a sovy. Ich presuny nie sú až tak nápadné, aspoň nie v našich zemepisných šírkach. Nie je tomu tak ale všade. K vysokým koncentráciám dravcov dochádza pred veľkými geografickými bariérami, akými sú pohoria, moria alebo púšte. Vo veľkých počtoch tiež preletujú miestami, ktoré tvoria prirodzený letový koridor. Tu sa potom každoročne odohráva divadlo, kvôli ktorým sú dlhodobo vypredané ubytovacie kapacity v širokom okolí. Vidieť hromadnú migráciu orlov, hají, včelárov alebo kaní patrí medzi zážitky, kvôli ktorým sú ornitológovia ochotní precestovať celú Európu. Stovky, niekedy až tisíce dravcov prelietajú vo voľných kŕdľoch či jednotlivo ponad hlavy ornitológov, pričom neraz je možné pozorovať druhy mimoriadne vzácne. Pozorovanie okrem skutočne silného zážitku prináša i cenné poznatky o ich migračnom správaní, ale napovedá i o  stave populácii jednotlivých druhov.

^{Tlačová správa, Bratislava, 16.09.2010}

S príchodom prvých chladných nocí sa od polovice septembra začína jesenný ťah orlov krikľavých. Pridávajú sa tak k druhom, ktoré ako prvé opúšťajú naše územie a vydávajú sa na tisíce kilometrov dlhú púť na zimoviská v južnej Afrike. Satelitnou telemetriou bolo zistené, že orol krikľavý dokáže počas jarnej a jesennej migrácie preletieť až 20 000 km. Spoločne so sokolom kobcovitým tak prekonávajú spomedzi našich druhov dravcov počas ťahu najväčšiu vzdialenosť.

„Ochrane a výskumu orla krikľavého sa na Slovensku venujeme už viac ako 20 rokov. Našou prvoradou snahou je zabezpečenie kľudu počas obdobia rozmnožovania prostredníctvom usmernenia hospodárskej činnosti na hniezdnych lokalitách orlov a udržanie vhodných potravných biotopov, ktorými sú pre tento druh lúky, pasienky, polia a podmáčané plochy v kopcovitej krajine“ hovorí Ing. Boris Maderič, z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. „Venujeme sa však i výskumu migrácie. Už viac ako 10 rokov označujeme orly krikľavé na Slovensku farebnými odčítateľnými krúžkami, ktoré nám umožnia i na väčšiu vzdialenosť identifikovať konkrétneho jedinca“ dodáva.

Aj tento rok si viac ako  60 mláďat ponesie na svojej ceste farebné odčítateľné krúžky, ktoré umožnia presnejšie poznať migračné trasy a odpočinkové miesta. Pre ochranu sťahovavých druhov vtákov sú tieto poznatky veľmi cenné. Sťahovavé druhy sú počas migrácie vystavené mnohým hrozbám, od nepriaznivých poveternostných podmienok až po nelegálne usmrcovanie. K ich ochrane  sa Slovensko zaviazalo v roku 1994 podpísaním  medzinárodného „Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov“.

Monitoring a ochrana orla krikľavého sú  na Slovensku realizované v rámci projektu podporeného prostredníctvom Nadácie Ekopolis z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu i Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ako aj Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie môžete kontaktovať Ing. Borisa Maderiča na t.č. 0904260301, resp. Michala Nogu, t.č. 0911 339 193

^{TLAČOVÁ SPRÁVA - Bratislava, 9.9.2010}

Výsledky testov dvoch usmrtených orlov kráľovských, ktoré boli nájdené koncom augusta pri obci Goldbegen v okrese Korneuburg v Dolnom Rakúsku sú už známe. Výskumný inštitút pri viedenskej Veterinárnej Univerzite preukázal, že orly boli otrávené životu nebezpečným pesticídom – karbofuránom. „V hrvole vtákov sa ešte nachádzali zvyšky otrávenej návnady“ – vysvetľuje Christian Pichler z organizácie WWF a dodáva: „Napriek tomu, že používanie tohto nervového jedu je od roku 2008 zakázané v celej Európskej únii, traviči evidentne ukrývajú dostatočné zásoby na to, aby pokračovali v nelegálnom vykladaní otrávených návnad, ktoré usmrcujú vzácne druhy voľne žijúcich zvierat.“ Orol kráľovský je ohrozený v celom areáli výskytu. Ako informoval Gabor Wichmann z organizácie BirdLife Rakúsko, na území krajiny hniezdi len 6 párov tohto majestátneho dravca a z tohto počtu tri páry hniezdia v Dolnom Rakúsku. Ako povedal, za normálnych okolností len tri z desiatich mláďat orla kráľovského sa dožijú jedného roka a ďalšie často zahynú predtým, než dosiahnu reprodukčný vek päť rokov.

^{Tlačová správa, Bratislava, 17.8.2010}

Viac ako mesiac  mali ornitológovia pod dohľadom pšeničné pole pri Čakajovciach, v okrese Nitra. Stalo sa totiž domovom dvoch párov vzácnych kaní popolavých. Tento dravec si svoje hniezdo stavia na zemi a v prípade, že zahniezdi v obilnom poli, bez pomoci človeka nevyhniezdi.

Minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja iniciuje prehodnotenie rozlohy chránených území bez otvorenej diskusie s expertmi v oblasti ŽP

Ornitologické organizácie s obavami prijali vyjadrenia ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja o neprimeranom rozsahu a rozlohe chránených území a z toho vyplývajúcej nutnej redukcii „menej významných“ časti chránených území. „Takéto vyjadrenia považujeme za pokračovanie prešľapov predchádzajúcej vlády, keď sa viaceré rozhodnutia a iniciatívy prijímali pred tým ako sa prediskutovali s odborníkmi. Nevidíme pritom dôvod na redukciu chránených území ani z uverejneného pohľadu ministra, keďže súčasná legislatíva umožňuje dokonca aj väčší rozvoj v niektorých chránených územiach bez nutnosti ich zrušenia,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.

V predchádzajúcom období pritom snahy o redukciu a prehodnotenie chránených území boli agendou ministerstva životného prostredia a podľa publikovaných informácií boli tieto snahy výsledkom tlaku lobistických skupín a neodborných rozhodnutí na ministerstve. „Príkladom môže byť návrh zonácie TANAPu, návrh ťažby v najzachovalejších častiach pralesov Poľany, ale aj výstavba letiska pri Lehniciach, na jednom z posledných miest výskytu kriticky ohrozeného dropa u nás, ktorá stále reálne hrozí. V podobnom duchu sa nesie aj najnovšia snaha o prehodnotenie území, keďže táto iniciatíva predbehla odbornú diskusiu, hoci veľká časť chránených území rozvoj neobmedzuje, skôr naopak – status chráneného územia môže prilákať viac turistov,“ dopĺňa Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Ornitologické organizácie preto žiadajú o prehodnotenie tohto plánu a pozastavenie iniciatívy na prehodnotenie rozsahu chránených území až do času kým na túto tému neprebehne otvorená a odborná diskusia. „Je však otázkou či MPŽPRR SR má dostatočné kapacity na diskusiu na odbornej úrovni. Ak niektorí súčasní úradníci zodpovední za územnú ochranu ako pán Vojtek v nedávnej minulosti vyhlasovali, že územia na juhu SR mohli byť vyhlásené za chránené s cieľom ich pripojenia k Maďarsku a v minulosti podpísal výnimky, ako napríklad ťažbu na Poľane, tak tu nie je istota či je dnes ministerstvo vhodným partnerom na jednania,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň.

Príkladom toho, že veľká rozloha chránených území neznamená len obmedzenia je napríklad sústava chránených vtáčích území. Rozlohou síce pokrýva jedno z najvyšších percent v Európe – 23 % z rozlohy Slovenska a väčšie percento má byť do tejto sústavy zahrnuté len v Španielsku, Slovinsku, Holandsku a Dánsku, reálne však vo väčšine z tohto územia neprináša žiadne významné obmedzenie pre bežných obyvateľov, či vlastníkov a užívateľov pozemkov. „Sústava len podporuje súčasné hospodárenie, ktoré je dôvodom prítomnosti chránených vtákov a tam, kde je nutné hospodárenie usmerniť, dokonca prostredníctvom rôznych finančných nástrojov aj v rámci európskych fondov prináša finančné kompenzácie pre dotknutých vlastníkov a užívateľov. Obmedzením rozlohy chránených území by vlastníci prišli o spomínanú finančnú podporu a pravdepodobne by tak boli na niektorých cenných lokalitách zmarené snahy o efektívnejšiu ochrany prírody,“ uzatvára Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku.

Kontakty:

Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.,  mobil: 0902 222 160

Boris Maderič, Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., mobil: 0904 260 301

Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., mobil: 0903 768 394

^{Tlačová správa, Bratislava, 22.7.2010}

Ornitológovia v týchto dňoch kontrolujú posledné známe hniezdiská sokola kobcovitého, ktorý sa stal  naším najvzácnejšie hniezdiacim sokolovitým dravcom.  Za posledných desať rokov ich populácia na Slovensku klesla z 25 párov na 3 – 5 párov.

„Sokol kobcovitý patrí medzi naše najmenšie dravce, osídľuje nížinné oblasti západného a východného Slovenska. Hniezdo si sám nestavia, ale využíva opustené hniezda strák a havranov. Loví podobným spôsobom ako sokol myšiar - počas trepotavého letu hľadá korisť, ktorou sú najčastejšie hraboše, alebo veľké druhy hmyzu.“ opisuje tento druh Michal Noga z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.  

^{TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 22.6.2010}

Správa Národného parku Slovenský raj podá v najbližších dňoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Výsledky veterinárneho vyšetrenia, ktoré v týchto dňoch doručil Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave totiž potvrdili, že jedinec orla skalného, ktorého našli lesníci v katastrálnom území obce Vernár, uhynul v dôsledku pôsobenia nebezpečného jedu – karbofuránu. „Orla som krúžkoval pred 15 rokmi na lokalite vzdialenej asi 35 kilometrov od miesta nálezu“ – informuje člen organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), Ladislav Šimák.

Orol skalný je najväčším spomedzi našich druhov orlov a druhým najväčším hniezdiacim dravcom u nás, rozpätie krídel dospelého jedinca presahuje 2 metre. Jeho hniezdnym prostredím sú pohoria, potravu loví okrem lesného prostredia aj v poľnohospodárskej krajine.  Na Slovensku hniezdi 80 – 90 párov tohto druhu. „Vykladanie otrávených návnad je nezákonným spôsobom lovu, ktorý môže byť potrestaný odňatím slobody v trvaní do troch rokov. Cieľom páchateľa – pytliaka, je likvidácia túlavých psov, mačiek, kún, ale tiež dravcov.“ – informuje Lucia Deutschová z RPS a dodáva: „V posledných rokoch sme zaznamenali výrazný nárast takýchto prípadov – usmrcovanie vzácnych druhov prostredníctvom otrávených návnad je závažným problémom nielen u nás, ale aj v susednom Rakúsku, Českej republike a Maďarsku.“

Karbofurán je v súčasnosti najčastejšie používaným jedom, ktorým sa úmyselne kontaminuje návnada (usmrtené zviera) alebo vajcia. Tento jed je veľmi účinný už v nízkych koncentráciách a zabíja prakticky okamžite – obete majú často prázdny žalúdok a zomierajú priamo pri návnade s kusom mäsa v zobáku. Bolestivá smrť nastáva v dôsledku udusenia spôsobeného ochrnutím dýchacieho svalstva.  Karbofurán je obsiahnutý aj v pesticídnych prípravkoch, ktorých dovoz a používanie je od roku 2009 na území celej Európskej únie zakázané. Niektoré družstvá, ale aj jednotlivci, však stále disponujú zásobami nebezpečných prípravkov s obsahom rôznych toxických látok. Obeťou otrávených návnad sa stávajú predovšetkým zdochlinožravé druhy, ktoré v prírode plnia dôležitú sanitárnu funkciu – orliak morský, orol kráľovský, orol skalný, haja červená, haja tmavá, myšiak lesný, myšiak severský, ale aj sokol rároh. Mnohé z týchto druhov sú natoľko vzácne, že vykladanie otrávených návnad ohrozuje ich prežitie vo voľnej prírode. Konzumácia otrávenej návnady máva často fatálne následky aj pre domáce zvieratá.

Vykladanie otrávených návnad je len jednou z foriem nelegálnej činnosti, ktoré ľudia páchajú na rôznych druhoch vtákov. „Patria sem aj odstrely, vykrádanie hniezd, vykladanie pascí, nelegálna držba či chov.  Každoročne sa obeťou ľudskej bezohľadnosti stanú stovky vtákov. Prostredníctvom Nadácie Ekopolis realizujeme od júna 2009 projekt, zameraný na prevenciu a riešenie týchto prípadov. Viac informácii o problematike a projekte je zverejnených na web stránke www.vtaciakriminalita.sk.“ – uzatvára Deutschová.

-KONIEC -

Ďalšie informácie poskytne: Lucia Deutschová, 0911 219 520

^{Foto 1. - Uhynutý orol skalný}

^{Foto 2. - Mláďa orla skalného na hniezde}

^{Foto 3. - Myšiak pri návnade - karbofuran}

^{Foto 4. - Obeť a korisť - karbofuran}

^{Tlačová správa, Bratislava, 18.6.2010}

Dlhotrvajúce dažde a následné záplavy nespôsobili len škody na majetku ľudí, ale postihli i celý rad živočíchov, vtáctvo nevynímajúc. Najviac utrpeli druhy hniezdiace na zemi. Rozvodnené toky im hniezda zaplavili a zničili. Dlhotrvajúce dažde mali za následok aj podchladenie a úhyn vyliahnutých mláďat a svoju úlohu zohrala i nižšia dostupnosť potravy. Rovnako niektoré hniezda na stromoch nevydržali premočenie a zrútili sa. Takto napríklad skončilo  hniezdo vzácneho orla kráľovského pri Piešťanoch. Medzi konármi spadnutého hniezda našli ornitológovia dve uhynuté mláďatá. Zaplavené boli i dve najvýznamnejšie hniezdne oblasti kane popolavej, dravca, ktorý si svoje hniezda stavia priamo na zemi, najčastejšie v obilí. Ornitológovia boli pripravení ich hniezda chrániť v spolupráci s poľnohospodármi, pripravené oplôtky však ostanú pravdepodobne nevyužité. Na poliach, kde kane hniezdili, stojí voda.

^{TLAČOVÁ SPRÁVA, Bratislava, 2.6.2010}

Myšiarka ušatá je sova, ktorá si nestavia vlastné hniezdo, ale na hniezdenie využíva hniezda postavené inými druhmi vtákov, nezriedka aj v intraviláne miest. Mláďatká, ktoré sa začínajú osamostatňovať, posedávajú na konároch v okolí hniezda a hlasným pískaním upozorňujú rodičov, že ich treba nakŕmiť – toto obdobie trvá asi 2 týždne a mláďatká sú vtedy najzraniteľnejšie. „Mnoho ľudí sa domnieva, že najlepším riešením pre mláďa je vziať ho domov a tam ho kŕmiť. Stáva sa to nielen v prípade myšiarok, ale aj v prípade iných druhov hniezdiacich v blízkosti ľudí, napríklad sokola myšiara – ľudovo nazývaného poštolka či pustovka, ktorý si tiež nestavia vlastné hniezdo a často využíva kvetináče i rôzne debničky na balkónoch či otvory v budovách. Odniesť zdravé mláďa od hniezda však vonkoncom nie je správne riešenie preňho, ani pre rodičovský pár.“ – informuje Lucia Deutschová z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku a dodáva: „Všetky voľne žijúce druhy vtákov, okrem holuba, sú na Slovensku zákonom chránené, takže ak jedinec nie je zranený alebo v ohrození života, ľudia by s ním vôbec nemali manipulovať.“

^{Tlačová správa - Bratislava, 14.5.2010}

Na celom území Slovenska hniezdi len šesť párov orliaka morského.  V týchto dňoch boli mláďatá tohto vzácneho dravca označené ornitologickými krúžkami, v rámci spoločného medzinárodného programu, do ktorého sú zapojené všetky európske krajiny, kde tento druh hniezdi. „Krúžkovanie vtáctva sa v Európe realizuje už viac ako 100 rokov. Stále prináša hodnotné údaje o migrácií druhov, o ich zimoviskách alebo vernosti s hniezdisku. V posledných rokoch sa čoraz častejšie používajú farebné krúžky s výrazným alfanumerickým kódom, ktorý vieme odčítať pomocou ďalekohľadov aj z väčšej vzdialenosti“ hovorí Jozef Chavko, z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Práve takéto krúžky majú na nohách naše orliaky morské. V rámci Európy má každá krajina určenú i farebnú kombináciu krúžkov. Slovenské mláďatá mali v tomto roku pridelené zeleno-čierne krúžky v kombinácii s modrou farbou. Farebná kombinácia umožňuje zistiť nielen krajinu, z ktorej mláďa pochádza, ale i rok, kedy bolo krúžkované.

^{Tlačová správa - Bratislava, 28.1.2010}

30. januára 2010 ornitológovia spočítavajú orliaky morské na Dunaji

Chladné počasie spôsobuje výrazné sťahovanie vtáctva na juh. Zo severnej Európy k nám prilietajú tisíce vtákov. Medzi nimi je aj jeden z najviac ohrozených slovenských druhov dravcov – orliak morský.  Kým na jar a v lete sa u nás vyskytuje len niekoľko jednotlivých párov, v zime ich počet stúpne na desiatky jedincov.

Január je tak mesiacom, kedy sú orliaky koncentrované na relatívne malom území a je možné ich jednoduchšie spočítať. Preto sa poslednú januárovú sobotu uskutoční sčítavanie orliakov morských na Dunaji. Desiatky ornitológov a ochrancov vtáctva budú 30. januára 2010 spočítavať zimujúce orliaky na úseku Dunaja od Moravy po Ipeľ. „Každoročne sa do tohto sčítania zapojí viac ako 50 ornitológov. Tento rok však očakávame vyššiu účasť, keďže v chladných zimách je šanca pozorovať orliaka vyššia“, informuje Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

„Podrobné spočítavanie prináša často prekvapivé pozorovania. V roku 2009 mali niektorí ornitológovia šťastie pozorovať aj 13 orliakov naraz, pritom už pozorovanie jedného vtáka môže byť otázkou náhody“, dodáva Mirko Bohuš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a pokračuje: „Zatiaľ najvyšší počet orliakov sme pozorovali na Dunaji v roku 2004 – spolu 70 vtákov.“

Výsledky zo sčítania sú nevyhnutnou súčasťou ochrany tohto vzácneho dravca na Slovensku. „Orliak morský patrí v súčasnosti medzi najviac ohrozené dravce na Slovensku vďaka intenzívnemu lesníctvu a vyrušovaniu. V minulom roku hniezdilo na celom našom území len 6 párov tohto majestátneho vtáka, ktorý je najväčším hniezdiacim dravcom na Slovensku.  Preto je potrebné  sledovať vývoj jeho početnosti a na miestach výskytu vytvárať tzv. ochranné zóny.“ uzatvára Jozef Chavko z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Vďaka pravidelnému monitoringu je tak možné určiť nielen najvýznamnejšie lokality, ale aj či počet orliakov rastie alebo klesá.

V dôsledku chladnej zimy je možné očakávať tento rok väčšie počty orliakov, preto je akcia prístupná aj pre verejnosť, ktorá sa môže na prehradení Dunaja pri Čunove zúčastniť pozorovania.

Kontakty:

• Mgr. Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko, mobil: 0902 222 160 
• Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku, mobil: 0903 768 394

^{Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko), Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava 2, www.vtaky.sk}

^{Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), Kuklovská 5, 841 04 Bratislava 4, www.dravce.sk}