TLAČOVÁ SPRÁVA - Zelená koalícia mimovládnych organizácií - 4.9.2014
Ak štát nezastaví pokles financovania pre ochranu životného prostredia a prírody, budú ohrozené prírodné hodnoty, ktoré majú aj ekonomický význam.
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorý zverejnilo ministerstvo financií predpokladá ďalšie znižovanie výdavkov pre kapitolu ministerstva životného prostredia. Výdavky štátneho rozpočtu pre tento rezort sú pritom z roka na rok obmedzované a viaceré organizácie spadajúce pod MŽP už boli nútené obmedziť svoju činnosť na minimum.
„Vlády SR dlhodobo zanedbávajú hodnoty, ktoré príroda pre našu spoločnosť predstavuje, či už ide o potenciál pre turizmus alebo ekosystémové funkcie, ako je napríklad ochrana pred povodňami. Dokazuje to aj vývoj výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole MŽP“, hovorí Roman Havlíček, koordinátor Zelenej koalície mimovládnych organizácií.
„Ministerstvo bude mať v roku 2015 síce k dispozícii európske fondy vo väčšom objeme ako doteraz, tie ale tento problém neriešia, pretože sa nemôžu použiť na financovanie základného fungovania štátnych organizácií. Navyše mnohé z dotácií budú musieť riešiť iné neodkladné problémy vo vzťahu k Európskej únii.“ Zabezpečenie kľúčových aktivít rezortu zeleného rezortu tak podľa neho môže byť problém. „Jednou z najviac postihnutých inštitúcií môže byť okrem už medializovaného SHMÚ aj Štátna ochrana prírody. Financie pre rezort životného prostredia sa dlhodobo znižovali až sme sa dostali do situácie, že Štátna ochrana prírody ako inštitúcia síce stále existuje, ale je dlhodobo podfinancovaná tak, že nie je v mnohých územiach schopná plniť svoje poslanie.“ pokračuje R. Havlíček.
Jozef Ridzoň z organizácie SOS/Birdlife k tomu dodáva: „Napríklad správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy má na celé územie od Bratislavy po Ipeľ len jedného strážcu a Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave iba pol úväzku. Podobne žalostné je personálne obsadenie v národných parkoch. Pritom len v susednom Poľsku je počet strážcov a zamestnancov národného parku niekoľkonásobne vyšší ako na Slovensku. Pri takomto obsadení u nás nie je možné kontrolovať dodržiavanie podmienok ochrany prírody zo strany štátu, ani poskytovať služby návštevníkom, či zabezpečiť ich bezpečný pohyb v chránených územiach. Napríklad v Poľsku a Maďarsku štátne organizácie ochrany prírody majú dôležitú poradenskú úlohu pre poľnohospodárov pri realizácií opatrení na ochranu prírody zo zdrojov EÚ.“
Neustálym znižovaním rozpočtu zeleného rezortu vzniká riziko nielen pre výnimočné prírodné hodnoty. Zároveň sa zanedbáva potenciál ľudí, ktorí pracujú v teréne v štátnych organizáciách ochrany prírody, ktorí môžu poskytovať služby v chránených územiach a priniesť tak slovenskej ekonomike ďalšie príjmy.
„Bez zodpovedajúceho financovania organizácie, ktorá je za ochranu prírody zodpovedná, riskujeme, že o naše bohatstvo prídeme a stratíme výhodu, ktorá môže celému Slovensku prinášať prospech.“ dodáva Roman Havlíček.
Kontakt: Roman Havlíček,
Zelená koalícia mimovládnych organizácií vznikla ako platforma neziskových organizácií venujúcich sa ochrane životného prostredia a prírody v roku 2013. Jej hlavným cieľom je predovšetkým napĺňanie práva na prístup k informáciám, práva na účasť na rozhodovaní a práva na prístup k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa životného prostredia. Zapája sa do tvorby environmentálnych politík a legislatívy, vrátane otázok financovania v sektoru životného prostredia.
Projekt „Zelená koalícia“ bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny.
Členmi Zelenej koalície mimovládnych organizácií sú: Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, Greenpeace Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku, Priatelia Zeme-SPZ, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Združenie Slatinka
