Číslo projektu: MČP: 563-2014-11
Hlavný riešiteľ: Karol Šotnár
Názov projektu: Mapovanie lesných druhov sov vo západnej časti Ľubochnianskej doliny v NP Veľká Fatra
Požadovaná suma: 500
Realizácia: 3/2014 - 11/2014
Očakávané výstupy: V rámci Slovenska máme nedostatok poznatkov o distribúcii a denzite lesných druhov sov, takže je veľmi ťažké stanoviť spoľahlivý odhad hniezdnych párov na našom území. Jedine systematickým, dobre koordinovaným a naplánovaným mapovaním vybraných orografických celkov pohorí, sa môžeme priblížiť k skutočným číslam. Cieľom projektu je podchytiť distribúciu, denzitu a habitatové preferencie jednotlivých druhov sov v západnej časti Ľubochnianskej doliny v pohorí Veľká Fatra. Získané poznatky o ekologických nárokoch sov na prostredie nám umožnia ich efektívnejšiu ochranu.
V tomto roku sme sa rozhodli podať dva projekty na Ľubochniansku dolinu z týchto dôvodov:
- nevyhnutnosťou je použitie dvoch motorových vozidiel
- veľká vzdialenosť lokality od bydliska mapovateľov 80 a 100 km
- veľká rozloha, dĺžka doliny 25 km a náročný terén si vyžaduje min. dva tímy mapovateľov
- dva tímy budú súčasne mapovať východnú a západnú časť od začiatku smerom k záveru doliny, čím bude dodržaná kontinuita skúmaného územia a výsledkov
18.6.2014
Foto: Ing. Ján Obuch
Výsledky projektu (správa zo západnej i východnej časti Ľubochnianskej doliny):
Keď sme po prvý raz vchádzali do Ľubochnianskej doliny za účelom mapovania, vraveli sme si, že tu asi nebude, "dobrá úroda" sov. Viac ako 20 km dlhá asfaltová cesta, z oboch strán lemovaná zväčša mladou smrekovou monokultúrou, nás v tom len utvrdzovala. I spracovanie kalamitných drevín v tejto oblasti nám nedávalo veľké šance na úspech. Avšak po niekoľkých pochôdzkach vo vyššie položených bočných dolinách sme rýchlo zmenili názor, kedy k nám s každým súmrakom i svitaním prichádzali nové zážitky a prekvapenia.
Samotné mapovanie prebiehalo od 26.2.2014 - 29.10.2014. Celkom sme uskutočnili 22 návštev vo večerných a ranných hodinách, z toho najviac v mesiacoch marec - apríl. Metódou imitácie teritoriálnych hlasov vybraných druhov sov a následným počúvaním sme zaznamenali 106 obhajovaných teritórií štyroch druhov sov.
Najviac teritórií až 41 sme zistili u kuvička vrabčieho Glaucidium passerinum. U sovy lesnej Strix aluco sme zaregistrovali 28 teritórií, pôtika kapcavého Aegolius funereus 27 a sovy dlhochvostej Strix uralensis 10 teritórií. Rozdelenie teritórií jednotlivých druhov bolo charakteristické hlavne hypsometricky (výškovo). Na najvyšších hrebeňoch, ale aj na bočných sa ohlasovali pôtiky, nižšie pod nimi kuvičky striedavo s „uralkami" a najnižšie sa ozývali „obyčky" (sovy lesné). Ale zaznamenali sme samca sovy lesnej spolu s pôtikom na Smrekovici vo výške 1452 m.
Dosiaľ najviac zaznamenaných teritórií lesných druhov sov v pohorí Veľká Fatra bolo práve v tejto doline. Možné vysvetlenie vidíme v nasledovných aspektoch:
- veľká rozloha súvisle zalesneného skúmaného územia,
- optimálna poloha a veková štruktúra drevín,
- dobré klimatické a potravné podmienky v roku 2014,
- efektivita danej metódy,
a trocha šťastia.
Ľubochnianska dolina je najdlhšou dolinou vo Veľkej Fatre, meria vyše 25 km. Jej dobrá poloha, lesnatosť, veková a druhová štruktúra drevín viaže na seba bohatú diverzitu živočíchov, vrátane sov. Mierna zima, takmer bez snehu, teplá a suchá jar i gradácia drobných zemných cicavcov priaznivo ovplyvnili reprodukčnú úspešnosť a teritoriálne správanie lesných druhov sov. Sovy si intenzívnejšie obhajovali teritória a ozývali sa v priebehu takmer celého roka. I keď koncom roka len veľmi neochotne, krátko a potichu. No a v neposlednom rade to bola aj efektivita modifikácie pásovej a bodovej metódy, ktorá spočívala v prechádzaní autom po zvážniciach s krátkymi prestávkami, kedy sa mapovalo chôdzou. Niektoré naše pochôdzky boli dlhé aj 10 km.
Na záver treba dodať, že toto mapovanie bolo skôr vzorkovanie i keď sme zistili značný počet obhajovaných teritórií lesných druhov sov, skutočný počet bude určite oveľa vyšší.
Na aktivitách spolupracoval i Ján Topercer.
