Hlavný riešiteľ: Ján Kicko
Príspevok od RPS: 200 eur
Miesto realizácie projektu: časť Malej Fatry a Turčianskej kotliny
Aktivity a výstupy:
- mapovanie jastraba veľkého metódou akustického monitoringu na ploche cca 2000 ha lesa,
- 80 – 120 sledovaných bodov
- sledovanie hlasových aktivít jastraba aspoň na jednej známej lokalite,
- zhodnotenie vhodnosti metodiky na konferencii Zoológia 2016 na UKF v Nitre
- prezentácia na členskej schôdzi RPS
Moje doterajšie skúsenosti naznačujú, že pre presné zistenie prítomnosti cieľového druhu je potrebné odsledovať na lokalite viac ako jeden deň (u sov jednu noc). Na hlasovú aktivitu bude mať zrejme veľký vplyv počasie, za silného dažďa či vetra sa sovy neozývali a to isté bude zrejme platiť aj u jastraba. Pre presné stanovenie, či je v blízkosti nahrávača obsadená lokalita jastraba, je zrejme potrebné nahrať na lokalite aspoň 3 dni (cca 45 hodín). O minimálnej vzorke populácie a minimálnej rozlohe územia pre mapovanie početnosti populácií dravcov som sa podrobnejšie zmienil v mojej dizertačnej práci (Kicko 2013). Mojim hlavným cieľom v tento prvý rok výskumu nebude zistenie početnosti populácie na dostatočne veľkom území, ale skôr overenie možností zvolenej metodiky. Za týmto účelom pokladám za potrebné zmapovať aspoň 20 km2 lesa, ideálne aj 40 km2.
Výsledky projektu
Terénne mapovanie prebehlo v dostatočnom rozsahu, zistený bol dosť vysoký počet párov jastrabov (3-4). Akustický monitoring jarných ranných vokalizácií jastrabov hodnotí riešiteľ projektu ako najúčinnejšiu metódu mapovania jastrabej populácie v zmiešaných (a zrejme aj ihličnatých) lesoch. Vôbec sa neosvedčil softvér na automatické vyhľadávanie zvukových signálov- na hlas jastraba v ranných choráloch spevavcov je neúčinný a po skúšobnej dobe (trial license) nebol zakúpený. V programe Audacity cez spektrogramy bolo prezretých cca 640 hodín záznamov.
Pasívny akustický monitoring - teda počúvanie bez aktívneho provokovania reprodukovaním hlasových nahrávok jastraba sa ukázalo byť účinným, ale prácnym nástrojom na mapovanie populácie.
Z 3-4 teritórií bolo dosiaľ dohľadané hniezdo v jednom z nich (na jeseň).
Výsledky boli prezentované na konferencii Zoológia 2016 v Nitre formou posteru.
V ďalšom prieskume riešiteľ navrhuje:
- zväčšiť územie aspoň na 30 km2,
- vyskúšať mapovanie s aktívnym provokovaním jastrabov púšťaním nahrávky so silným reproduktorom,
- overiť tento rok zistené teritóriá, uzavrieť, či sa jedná o 3 alebo 4 teritóriá a skúsiť v nich dohľadať obsadené hniezda.
Foto: Lubo Ondráško
