Cieľom projektu je identifikovať hniezdnu populáciu sokola myšiara v sledovanom území so zameraním na jedince, ktoré boli v predchádzajúcom období označené (najmä farebným krúžkom). Následne chceme určiť, či sa do reprodukcie (sexuálne) resp. hniezdneho procesu (ako helperi) zapájajú mláďatá z predchádzajúcich rokov. Okrem toho budú aj v tejto hniezdnej sezóne zbierané dáta z hniezdnej biológie a fenológie druhu (načasovanie hniezdenia).
Hlavný riešiteľ: Roman Slobodník
Miesto realizácie projektu: Horná Nitra - okres Prievidza, Hornonitrianska kotlina
Trvanie projektu: apríl 2018-júl 2018
Prečo sa projekt realizuje:
Sokol myšiar patrí medzi všeobecne známe druhy k sklonom k synantropizácii, resp. antropotolerancii. V posledných rokoch (aj zásluhou Malých členských projektov) mu bola na Hornej Nitre venovaná zvýšená pozornosť v podobe zlepšenia resp. vytvárania nových hniezdnych možností (výroba a inštalácia hniezdnych polobúdok) a následne aj prostredníctvom výskumu hniezdnej populácie (hniezdna biológia - počet vajec, mlaďat, priestorová aktivita - telemetria mláďat a adultnej samice a v neposlednom rade fenológia hniezdenia). V roku 2013 boli vyrobené farebné krúžky v zmysle značenia EURING, ktorých bolo doposiaľ použitých viac ako 300 kusov na mláďatá. Z tohoto počtu bolo doposiaľ získaných viac ako 10 hlásení svedčiacich o disperzii mláďat v sledovanej oblasti od júla po september - najmä oblasť Hornej Nitry, ale aj Považia a jedno mláďa bolo kontrolované v Českej republike. Napriek všeobecnému rozšíreniu druhu (dokázané hniezdenie v 86% kvadrátoch Slovenska) a pomerne veľkej populácii (4000 - 6000 hniezdnych párov, Darolová & Kropil, 2002), o filopatrii sokola myšiara existuje len veľmi málo exaktných údajov (Riegert, 2006). Paradoxne dôvodom je práve jeho pomerne vysoká početnosť, resp. jeho "obyčajnosť", vďaka ktorej sa dostal na okraj ornitologického záujmu. Následkom je absencia poznatkov v oblasti hniezdnej biológie a filopatrie pri porovnaní s oveľa ohrozenejšími druhmi (napr. Falco cherrug, F. peregrinus), ktoré sú monitorované pomocou modernej techniky (fotopasce, kamery), zásluhou ktorých je možná identifikácia konkrétnych adultných jedincov.
Aktivity a výstupy:
1. zistenie filopatrie - sledovanie a prípadná identifikácia adultných jedincov na hniezdisku (hniezde) pomocou prípadného odčítania farebných krúžkov,
2. krúžkovanie mláďat v polobúdkach (hliníkový krúžok na ľavej nohe, farebný plastový na pravej nohe),
3. zber biologických dát z jednotlivých hniezd v zmysle Országhová & Blazníková (1998):
a. primárna produktivita - počet vajec v kompletnej znáške,
b. sekundárna produktivita - počet vyliahnutých mláďat,
c. terciárna produktivita - počet vyletených mláďat.
Ako sa bude aktivita realizovať:
1. Zistenie filopatrie - každé hniezdo bude sledované do času, kedy bude možné skonštatovať prítomnosť resp. absenciu jedincov s farebným krúžkom.
2. Krúžkovanie mláďat - mláďatá budú značené medzi 10tym - 20 dňom od vyliahnutia, kedy noha je už dostatočne vyvinutá na umiestnenie tak hliníkového ako aj plastového krúžku.
3. Zber dát - kontinuálne návštevy počas hniezdenia. Na identifikáciu primárnej produkcie sa vyčlení 1 deň v prvej polovici mája, sekundárna produkcia bude sledovaná na prelome mája a júna a terciárna počas vyletovania mláďat podľa potreby (predpoklad od poslednej dekády júna do druhej dekády júla pri neskorších, resp. náhradných hniezdeniach).
Výstupom bude aj článok v Dravce a sovy a posterová prezentácia na kongrese Zoológia 2018 vo Zvolene.
Výsledky projektu
Výskum hniezdnej populácie bol založený na:
1. zistenie filopatrie - sledovanie a prípadná identifikácia adultných jedincov na hniezdisku (hniezde) pomocou prípadného odčítania farebných krúžkov. Na cieľových hniezdiskách nebol identifikovaný ani jeden jedinec s farebným krúžkom. Filopatria bola potvrdená aj u tzv. doplnkového hniezda, kedy na hniezde v Handlovej bola odčítaná adultná samica, ktorá bola v inej časti mesta krúžkovaná ako mláďa na hniezde v roku 2015 (1060 dní od dátumu krúžkovania). Zaujímavým nálezom je aj nález krúžku v hniezde výra skalného na Turci, ktorý pochádza od mláďaťa sokola myšiara z roku 2016 vo vzdialenosti 28 km od hniezdnej lokality.
2. krúžkovanie mláďat v polobúdkach (hliníkový krúžok na ľavej nohe, farebný plastový na pravej nohe) Spolu bolo prostredníctvom MČP okrúžkovaných 95 mláďat (1x1, 4x3, 6x4, 9x5, 1x6 a 1x7 mláďat).
3. zber biologických dát z jednotlivých hniezd v zmysle Országhová & Blazníková (1998):
a. primárna produkcia (počet vajec v kompletnej znáške), V 24 prípadoch bola identifikovaná kompletná prvá násada. Spolu bolo znesených 115 vajec, priemerne 4,79 vajca / 1 kompletnú znášku. Preukázateľnú náhradnú znášku sme túto hniezdnu sezónu nezaznamenali. Tri búdky boli neobsadené.
b. sekundárna produkcia - počet vyliahnutých mláďat Na 27 hniezdach sa spolu vyliahlo 98 mláďat (priemerne 3,63 mláďata / všetky hniezda). V jednom prípade sme zaznamenali stratu v podobe neoplodnenej násady.
c. terciárna produktivita - počet vyletených mláďat Z 22tich úspešných hniezd vyletelo spolu 95 mláďat (priemerne 3,52 mláďaťa na všetky hniezda, resp. 4,32 mláďaťa / 1 produktívne hniezdo).
Foto: Edo Tatay
