Monitoring dravých vtákov a vplyv negatívnych faktorov na ich výskyt a hniezdenie v Severozápadnej časti celku Ostrôžky

JChavko Ftinnunculus Cieľom projektu je zmapovať dravé vtáky, ktoré využívajú severozápadnú časť Ostrôžkou na hniezdenie, úkryt a hľadanie potravy.

Hlavný riešiteľ: Alexandra Veselovská

Miesto realizácie projektu: Severozápadná časť pohoria Ostrôžky

Trvanie projektu: 1.2. – 30.10. 2022

Prečo sa projekt realizuje: Vzhľadom na nízky počet dát z daného územia bude výsledkom projektu doplnenie výskytových dát o dravých a krkavcovitých vtákoch. V prípade výskytu vzácnych druhov dravcov sa bude dohľadávať hniezdisko a v prípade potreby sa budú aplikovať ochranné opatrenia (napr. pri kani popolavej sa vyberie vhodný typ ochrany vzhľadom na situáciu ako oplotenie, kontaktovanie poľnohospodárov, pachové plašiče...). Druhým cieľom projektu bude porovnanie výskytových dát v rámci záujmového územia na lokalitách s podobnými biotopmi avšak s rozdielnym typom obhospodarovania, ako sú lúky obhospodarované kosením, pasienky obhospodarované formou pasenia a polia v štádiu sukcesie. Tretím cieľom bude zmapovanie negatívnych faktorov ktoré vplývajú na výskyt a hniezdenie dravých vtákov.

Aktivity a výstupy

1. Mapovanie starých hniezd v období vegetačného kľudu. Následne bude prebiehať detailný monitoring územia a v pravidelných intervaloch (minimálne 1x do týždňa) od 1.2.2022 do 20.9.2022 bude prebiehať terénny monitoring a to pochôdzkou, na bicykli a na aute. Monitoring bude pozostávať z troch častí a to:

- zaznamenávanie výskytu dravých vtákov pochôdzkou

- monitoring uhynutých dravcov popri cestných komunikáciách

- monitoring uhynutých jedincov pod elektrickými linkami.

2.Počas monitoringu sa bude zaznamenávať druh jedinca, pohlavie jedinca, miesto výskytu, typ habitatu, vnútrodruhové a medzidruhové interakcie. Pri nájdení kadáveru sa fotograficky zaznamená, určí druh, ako aj pravdepodobná príčina úhynu.

Výsledky

1)   V rámci prvého cieľa sa doplnili dáta o výskyte dravých a krkavcovitých vtákov na sledovanom území.
2)  Druhým cieľom bolo porovnanie výskytových dát na lokalitách s podobnými habitátom ale inou formou obhospodarovania, konkrétne boli porovnávané výskytové dáta z lúk obhospodarovaných kosením, pasienkov obhospodarovaných formou pasenia a polí a lúk v štádiu sukcesie. Preukázalo sa, že najviac výskytových dát bolo na lúkach obhospodarovaných kosením. Najmä bezprostredne po kosbe sa na pokosených lúkach koncentrovali nielen dravé ale aj krkavcovité vtáky. Avšak po dorastení trávy boli tieto habitáty málo využívané. Pri pasienkoch obhospodarovaných formou pasenia bol rozdiel v počte záznamov podľa toho či bola pastva intenzívna s veľkým počtom dobytčích jednotiek alebo bola mierna a teda na pastvine sa nachádzalo len niekoľko dobytčích jednotiek. Na pasienkoch s intenzívnou pasbou boli zaznamenané dravce hlavne v čase kedy sa nich nenachádzal dobytok. Na pasienkoch s malým počtom dobytčích jednotiek boli zaznamenané dravce aj v čase neprítomnosti dobytku. Na poliach a lúkach v štádiu sukcesie boli výskytové dáta dravých vtákov najmenej početné, na rozdiel od výskytových dát spevavcov, ktoré boli najpočetnejšie na pasených lúkach a lúkach v štádiu sukcesie.
3)   V rámci tretie cieľa sa zosumarizovali negatívne faktory, ktoré pravdepodobne vplývajú na výskyt a hniezdenie dravých vtákov. Z prírodných faktorov to bolo dĺžka vegetačnej sezóny, od februára až do prvej tretiny apríla bola na sledovanom území ešte „tuhá“ zima s minimom výskytových dát, na rozdiel od neďalekých ale nižšie položených lokalít, kde bolo výrazne teplejšie a tok tam prebiehal „v plnom prúde“. V rámci monitoringu boli zaevidované aj iné druhy vtákov ako kaňa močiarna, orol kráľovský, orol skalný a orol krikľavý a sova dlhochvostá. Z antropogénnych faktorov negatívne vplývala automobilová doprava (boli zaznamenané 3 uhynuté jedince na následky kolízie s dopravou), všetky jedince boli nájdené na 1 lokalite, kde je najväčšia premávka. Predpokladám že neošetrené resp. nevhodne ošetrené stĺpy vysokého napätia sa tiež podieľajú na mortalite dravcov. Pri mapovaní elektrických liniek síce nebol nájdený žiadny uhynutý jedinec avšak veľká denzita líšok a kún na sledovanom území mohla výrazne ovplyvniť dohľadanie uhynutých jedincov. Pri prieskume medzi obyvateľmi bolo zistené že aktívne používajú rodenticídy a pesticídy, ktoré môžu mať tiež negatívny vplyv na dravé vtáky. Bola zaznamenaná aj negatívna lesnícka činnosť, došlo totiž k vypíleniu buku lesného (Fagus silvatica) na ktorom bolo niekoľkoročné hniezdo krkavca čierneho (Corvus corax).
Celkovo môžeme konštatovať, že napriek očakávaniam sa na monitorovanom území pravidelne vyskytovali len bežné druhy dravcov. Najväčším prekvapením bol záznam tetrova hoľniaka (Lyrurus tetrix), ktorý územím pravdepodobne migroval.