Sokol myšiar patrí medzi druhy, ktoré početne žijú v ľudských sídlach. Hniezdo si nestavia, stačí mu kvetináč, výklenok na budove, vetrací otvor. Ak si vyberie strom, o hniezda strák či vrán sa delí s myšiarkou ušatou. Ide o sovu, ktorá tak isto žije medzi ľuďmi a nemá vlastné hniezdo. Ak ich ľudia spozorujú po prvýkrát, bývajú často zmätení a neistí, čo by mali urobiť. Odborníci informujú, že mať sokoly a sovy za susedov nie je nebezpečné. Naopak, sú zdrojom pekných i zaujímavých zážitkov. Oba druhy hniezdia práve v tomto období. Niektoré páry si len vybrali lokalitu, iné (najmä sovy) už majú mláďatká.
Už o pár dní, 22. mája, si pripomenieme Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti, tá nepochybne patrí aj do našich miest a obcí. Ak si sokol myšiar, ľudovo nazývaný pustovka, či poštolka, vyberie na hniezdenie kvetináč na vašom balkóne či parapete, čaká vás pekné prírodné divadlo. Pre úspešné vyliahnutie a výchovu mláďat potrebujú sokoly najmä kľud. V ojedinelých prípadoch, keď je ešte pár neskúsený, alebo si z iného dôvodu vyberie nevhodné miesto (príliš šikmú plochu či inak rizikové okolnosti pre znášku či mláďatká), vieme pomôcť. Ak myslíte, že je potrebné zasiahnuť, kontaktujte odborníkov, ktorí poradia správny postup, resp. ho priamo zabezpečia.
"Po konzultácii vedia ľudia napríklad vyrobiť provizórnu búdku, zabezpečiť hniezdo tak, aby nedošlo k vypadnutiu mláďat, inštalovať prekrytie hniezda strieškou pre zvýšenie bezpečnosti a pod. V spolupráci s ďalšími štátnymi či mimovládnymi organizáciami je niekedy potrebné aj umiestnenie búdky na alternatívne miesto čo najbližšie k pôvodnému hniezdu. Rôzne situácie prinášajú rozličné potreby, vymýšľame riešenia "na mieru", hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
"Podobne je to so sovami. Žijú medzi ľuďmi často nepozorovane až do obdobia, keď mláďatká začnú opúšťať hniezda. Vtedy niektorým ľuďom prekáža pískanie, ktorým sa mladé sovičky, ešte neschopné samostatného života, domáhajú potravy a volajú svojich rodičov. Prosíme o zhovievavosť, kým mláďatá lokalitu opustia. Ak nájdete mláďa sokola či sovy, volajte odborníkov, či potrebuje pomoc, alebo ho postačí nechať odpočinúť na bezpečnom mieste," uvádza Slobodník.
"Sokoly ani sovy nie je potrebné kŕmiť, potravu si nájdu. Nesprávny jedálniček by im mohol ublížiť. Ako už napovedá názov oboch druhov, živia sa drobnými hlodavcami, prevláda hraboš poľný. Sokol myšiar sa v mestách nezriedka prispôsobí - netopiere, drobné vtáctvo či plazy tu môžu tvoriť aj viac ako 20 % potravy, kým v agrárnej krajine sú skôr výnimkou. Aj vďaka informáciám od ľudí, u ktorých sokoly hniezdia vieme, že niektoré sa doslova špecializujú na určitú živočíšnu skupinu, keď si do hniezda nosia prevažne jašterice, netopiere, či dážďovníky. Vzácne dochádza k špecializácii na mestské holuby. Napr. v Nitre v roku 2012 hniezdil takýto pár na Výstavnej ulici. Samica nosila hraboše a samec od polovice vývoja mláďat lovil holuby, na ktoré zletoval z veľkej výšky a nárazom zhora a následným úderom o chodník sa ich dokázal zmocniť. Najviac energeticky náročné bolo priniesť holuba na siedme poschodie do hniezda," informuje Slobodník.
Doplňujúce informácie:
- Ak nájdete vtáčie mláďa, či dospelého jedinca, neberte ho domov. Vždy je potrebné kontaktovať odborníkov, ktorí poradia správny postup. Štátna ochrana prírody SR má pre tento účel zriadené pohotovostné čísla pre každé pracovisko, zabezpečuje odvoz zranených chránených jedincov a následnú starostlivosť. V prípade mláďat sokolov a myšiarok je časté, že si potrebujú iba oddýchnuť, vtedy ich stačí umiestniť na vyvýšené miesto, konár, múrik a podobne, čo najbližšie k miestu, kde sme ich našli.
- Medzi častými dotazmi je otázka, čo robiť s mestskými holubmi. Tieto u nás nepatria medzi zákonom chránené, preto prosíme ľudí o zodpovedný prístup, pričom najúčinnejšie sú preventívne opatrenia proti neželanému hniezdeniu.
- Sokol myšiar aj myšiarka ušatá sú pre ľudí užitočné druhy. V mestskom prostredí vnímajú ľudia pozitívny vplyv sokolov v snahe o zníženie výskytu mestských holubov. Oba druhy svojou potravnou špecializáciou a vysokým zastúpením hraboša poľného, známeho škodcu poľnohospodárskych plodín. Preto sa zameriavame aj na takzvanú biologickú ochranu a v spolupráci s farmármi rozmiestňujeme na ich pozemkoch na stromy hniezdne búdky a na polia konštrukcie v tvare písmena T, odkiaľ má dravé vtáctvo lepší výhľad a podmienky pre lov.
- Prítomnosť sokolov aj myšiarok prezradia okrem trusu aj vývržky - kompaktný šúľok nestrávených zvyškov potravy, prevažne srsti a kostí. Tie sa v ich žalúdku vyformujú do pozdĺžneho útvaru, ktorý sokol či sova vyvrhne. Oba druhy prehĺtajú svoju korisť v celku, preto nie sú kosti vo vývržkoch rozdrvené. Na ich základe je možné identifikovať zloženie jedálnička.
- Každý rok zahniezdia v mestskom prostredí stovky párov sokola myšiara a myšiarky ušatej. Ochrana dravcov na Slovensku, vďaka informáciám od verejnosti, tieto údaje eviduje v ornitologickej databáze.
