Vzácny a ohrozený druh sokol rároh hniezdi v palearktickej oblasti od strednej Európy po východnú Áziu. Slovenská populácia sa v posledných rokoch teší pozitívnemu trendu napriek mnohým negatívnym antropickým vplyvom. Významne tomu prispela ponuka hniezdnych búdok, ktoré sa doteraz inštalovali takmer výhradne na stožiare prenosovej sústavy. Sokoly, ktoré si sami hniezda nestavajú, ich s obľubou obsadzujú a úspešne v nich vychovávajú potomstvo.
„Vďaka novým možnostiam spolupráce so ZSD, ktorou je inštalácia búdok pre sokola rároha, umiestnime búdky aj do území s historickým výskytom tohto druhu, z ktorých v nedávnej minulosti vymizol. Ide o lokality v blízkosti hraníc s Maďarskom, kde sa nachádzajú distribučné vedenia vhodné pre osadenie búdok. Našim cieľom je, aby došlo ku kontinuálnemu prepojeniu slovenskej populácie s početnejšou maďarskou populáciou. Predpokladáme, že prepojením hniezdnej populácie dôjde k zvýšeniu jej stability a tiež k návratu do pôvodných biotopov, kde pre tento charizmatický a užitočný druh takto vytvoríme vhodné podmienky,“ uvádza Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
„S inštaláciou podobných búdok na stožiare distribučných vedení v našej správe máme skúsenosti od roku 2019, kedy sme začali pilotne osádzať búdky pre menšie druhy dravcov. Doposiaľ bolo osadených takmer sto takýchto „menších“ búdok. Búdky určené pre sokola rároha sú oveľa väčšie, inštalácia je technicky náročnejšia, nakoľko bolo potrebné navrhnúť špeciálnu nosnú plošinu pre jej uchytenie na stožiar. Na jedince sokola rároha tak pri jarnom hľadaní hniezdísk už budú čakať nové domovy na našich distribučných vedeniach. Tešíme sa, že aj naša spoločnosť môže takouto formou pomoci v podobe 20 nových búdok prispieť k ochrane tohto vzácneho sokola na našom území,“ dopĺňa Zuzana Lančaričová z Enviro tímu Západoslovenskej distribučnej, a.s.
„Projekt LIFE Danube Free Sky realizujeme s podporou Európskej únie v rámci programu LIFE a Ministerstva životného prostredia SR. Okrem budovania nových hniezdnych príležitostí pre vtáctvo sa venujeme aj ochrane vtáctva pred nárazmi do elektrických vedení a zásahom elektrickým prúdom v lokalitách popri rieke Dunaj, ktorú vtáctvo využíva ako významný migračný koridor v jarnom a jesennom období. Zásah elektrickým prúdom, tzv. elektrokúcia patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory, spôsobujúce úhyn či závažné zranenia aj v prípade sokola rároha. Rizikové sú stĺpy 22kV napätia, ktoré dravé vtáky s obľubou využívajú na odpočinok, či lov koristi. Ako účinné riešenie sa nám osvedčila ekologizácia takýchto rizikových stĺpov,“ informuje Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Hniezdne teritóriá sokola rároha sú súčasťou vybraných lokalít s najvyššou prioritou pre realizáciu opatrení na zvýšenie bezpečnosti našich vedení pre dosadajúce vtáctvo. Identifikáciu týchto lokalít koordinujeme s Ochranou dravcov na Slovensku. Počas obdobia trvania projektu ekologizujeme viac ako 800 stĺpov napätia 22 kV, a to formou montáže prvkov zabraňujúcich zraneniam vtákov elektrickým prúdom na konštrukciách – tzv. ekochráničiek. Za obdobie dlhoročnej vzájomnej spolupráce sa jedná na západnom Slovensku už o tisíce stĺpov, ktoré sú pre vtáctvo bezpečné a každoročne k ním pribúdajú nové,“ uzatvára Zuzana Lančaričová zo ZSD, a.s.
Doplňujúce informácie:
- Sokol rároh má najpočetnejšie zastúpenie v ázijských krajinách (s najväčším zastúpením Čína, Kazachstan, Mongolsko, Rusko). Európska populácia sa odhaduje na 430-630 párov hniezdiacich v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Srbsku, Chorvátsku, Česku, Moldavsku a na Slovensku či Ukrajine. Na Slovensku bolo tento rok zaznamenaných rekordných 48 párov, ktoré spolu vyviedli 163 mláďat. Prevažná väčšina slovenskej populácie (43 párov, ktoré vyviedli tento rok 144 mláďat) sa sústreďuje na západnom Slovensku, na východnom Slovensku zahniezdilo len 5 párov ktoré vyviedli 19 mláďat.
- Ešte v 90. rokoch hniezdilo na Slovensku len 12 párov najmä z dôvodu nedostatočnej ponuky hniezd v prirodzených podmienkach, v ktorých sokoly nenachádzali priaznivé podmienky pre rozmnožovanie. Situáciu zachránili búdky inštalované na stožiaroch prenosových vedení, sú špeciálne uspôsobené, aby v nich sokoly našli čo najväčšie pohodlie. Ich konštrukcia je z hliníka, sú vetrané cez predvŕtané otvory, majú pristávaciu plošinku a na dne je štrková výstelka pre budúce vajíčka. Sokoly ich veľmi obľubujú, takmer celá populácia na Slovensku hniezdni len v nich.
- Búdky určené pre menšie dravce akými sú sokol myšiar a myšiarka ušatá inštalované na stožiaroch Západoslovenskej distribučnej, a.s. sú účinným nástrojom pri ochrane poľnohospodárskych plodín. Hovoríme o tzv. biologickej ochrane plodín, nakoľko tieto druhy sa živia prevažne hrabošom poľným, ktorý dokáže v poľnohospodárskych kultúrach spôsobiť veľké škody.
- V rámci medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku či Srbsku celkovo plánujeme inštaláciu 370 búdok určených primárne pre cieľové druhy projektu krakľu belasú, sokola rároha, či sokola kobcovitého (červenonohého). Okrem 20 búdok pre sokola rároha pribudlo 50 búdok v historických lokalitách výskytu vzácnej krakle belasej na západnom Slovensku, kde bolo posledné hniezdenie zaznamenané v roku 2010. Na východnom Slovensku bol v roku 2020 zaznamenaný návrat tohto vzácneho operenca po 24 rokoch.
- Projekt LIFE Danube Free Sky je realizovaný v 7 krajinách (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko a Rumunsko), v zastúpení 15 projektových partnerov z radov energetických spoločností, železničnej spoločnosti, neziskových organizácií a národných parkov. Primárne sa zameriava na 12 cieľových druhov vtáctva (orol kráľovský, bučiak veľký, hus malá, bernikla červenokrká, orol hrubozobý, orol krikľavý, krakľa belasá, chrapkáč poľný, sokol rároh, sokol červenonohý, drop veľký a pelikán kučeravý).
- Pred nárazmi vtáctva do elektrických vedení v rámci projektu tiež inštalujeme výstražné prvky, tzv. odkloňovače, a to na úsekoch, kde dochádza k najčastejším kolíziám. Vtáky si vďaka nim vodiče/laná vedení zavčasu všimnú a bezpečne ich nadletia.
- Viac informácií o projekte nájdete na stránke: www.danubefreesky.eu/sk
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku/Marek Gális
