Niektorí ľudia si myslia, že príroda nepotrebuje pomoc ľudí a vystačí si sama. Opačný prístup zvolili odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Už viac ako 40 rokov umiestňujú do prírody búdky pre vtáctvo ako kompenzáciu drastických zmien, ktoré spôsobili zničenie ich pôvodného hniezdneho priestoru. Skutočnosť je taká, že niektoré vtáčie druhy sú dnes na búdky naviazané do takej miery, že by bez pomoci človeka pravdepodobne na našom území vyhynuli.
„V dnešných hospodárskych lesoch, ktoré často nadobúdajú charakter plantáží na drevo, niet miesta pre staré stromy s vhodnými dutinami. Aj v ovocných sadoch a záhradách sú zriedkavé staré bútľavé stromy. Z pasienkov a okolia vôd zmizli tzv. hlavové vŕby, ktoré pravidelným orezávaním vytvárali bútľavé „hlavy“. Aj v mestách sú staré stromy odstraňované z rôznych dôvodov skôr, ako v nich vznikne hoci len malá dutinka. A tak odkedy si to ľudia uvedomujú, stalo sa vyvesovanie búdok najčastejším spôsobom pomoci človeka vtákom,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Búdky využívajú na hniezdenie sokoly či sovy, ktoré si nestavajú vlastné hniezdo a nájdu si stavby iných druhov, ako aj druhy pôvodne hniezdiace v dutinách stromov (vyhĺbených inými druhmi), či v priestoroch hospodárskych budov. Umiestňujeme ich tam, kde majú cieľové druhy vhodné podmienky na život, predovšetkým dostatok potravy a bezpečia,“ informuje Slobodník.
„V búdkach na stožiaroch elektrických vedení hniezdi takmer celá známa populácia sokola rároha. Náhradné príbytky v hospodárskych budovách pomáhajú prežiť ikonickej sove, plamienke driemavej a populárnemu kuvikovi obyčajnému. Zaujímavosťou je pár kuvika, ktorý tento rok obsadil búdku vo voľnej krajine. Je to niekde bežný, no na Slovensku zatiaľ vzácny prípad. V búdke nás potešili štyri krásne mláďatká,“ upresňuje Slobodník.
„Vo voľnej krajine sa v búdkach páči aj sokolovi myšiarovi a myšiarke ušatej. Tieto druhy patria medzi najpočetnejšie dravé vtáky a využívajú sa aj na tzv. biologickú ochranu. Keďže ich najčastejšou korisťou je známy škodca plodín, hraboš poľný, spolupracujeme s farmármi pri inštalovaní búdok a konštrukcií v tvare T na ich území, aby malo vtáctvo lepšie podmienky na hniezdenie aj lov. Našu prácu už viac ako 20 rokov podporuje Západoslovenská energetika, a.s. Agendu súvisiacu s búdkami zastrešuje aj program 3DodZSE – Dávame domov dravcom, vďaka nemu pribudlo do krajiny niekoľko sto nových domovov. Môžeme tak napríklad sledovať vývoj populácie sokola myšiara v búdkach na stožiaroch elektrického vedenia a skúmať biologickú ochranu okolitých plodín v praxi,“ hovorí Slobodník.
„Z búdok pochádzajú aj ďalšie zaujímavosti. Od návratu sokola sťahovavého na naše územie, teda približne od roku 1994, nebolo známe iné hniezdenie ako v skalnom prostredí. V roku 2019 však zahniezdil jeden pár na buku v pohorí Tribeč. Keď sa strom zlomil, prijal hniezdny pár búdku, pomerne náročne inštalovanú našimi členmi na zvyšok pôvodného kmeňa. Sokoly hniezdia i tento rok, ide teda o jediný známy pár sokola sťahovavého v búdke na našom území. Vo veľkej búdke neďaleko Dunajskej Stredy, určenej prednostne pre sokola rároha, sa tento rok zapáčilo našej najväčšej sove, výrovi skalnému, čo je u nás ojedinelý prípad,“ uzatvára Slobodník.
Doplňujúce informácie:
- Aktivity členov Ochrany dravcov na Slovensku dlhodobo podporuje Západoslovenská energetika, a.s., tento rok prostredníctvom finančnej podpory od Nadácie ZSE, v rámci programu 3DodZSE - Dávame Domov Dravcom. Ďakujeme! #3DodZSE #ZSE #NadaciaZSE
- Spomedzi 10 druhov sov, ktoré hniezdia na území Slovenska, až 7 z nich pravidelne využíva aj búdky (kuvičok vrabčí, výrik obyčajný, sova lesná, sova dlhochvostá a pôtik kapcavý, pričom plamienka driemavá a kuvik obyčajný sú z hľadiska úspešnosti hniezdenia na búdkach doslova závislé druhy).
- Vlastné hniezdo si nestavia žiaden zo sokolov, žijúcich na našom území (rároh, kobcovitý, myšiar, lastovičiar, sťahovavý), a až na jednu výnimku ani žiadna zo sov.
- Z hľadiska priemernej úspešnosti hniezdenia, to znamená počet vyletených mláďat v porovnaní s počtom hniezdiacich párov, je tento ukazovateľ v prípade „búdkových“ hniezdení vyšší. Mnohé búdky sú vybavené špeciálnymi úpravami proti predátorom, napríklad zábranou okolo vletového otvoru.
- Búdky by mali byť len nástrojom, ako preklenúť obdobie, kým, resp. ak sa obnovia prírodné procesy a druhy závislé na náhradných domovoch ich získajú prirodzeným spôsobom – v podobe dostatku prirodzených dutín a stavieb iných druhov. Inštaláciou búdky sa totiž práca odborníkov zďaleka nekončí – drevené či hliníkové príbytky je potrebné pravidelne udržiavať, čistiť od nánosov potravných zvyškov, v prípade potreby vymeniť či opraviť.
- Ako správne zhotoviť a inštalovať búdku pre dravce a sovy? Kompletný návod je TU.
- Dôvody, ktoré vedú ľudí k vyvesovaniu vtáčích búdok, sú rôzne. Pôvodne boli búdky inštalované lesníkmi z dôvodu tzv. biologickej ochrany. Vtáky sú významnými predátormi rôzneho hmyzu, na ktoré z hospodárskeho hľadiska pozerá ako na tzv. „škodce“. V tomto smere sú vynikajúcimi pomocníkmi sýkorky. Veď jedna hniezdiaca rodina „zneškodní“ 120 miliónov vajíčok hmyzu, ďalej 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov dospelého hmyzu (tzv. imág).
- Spomínali sme aj aktivity poľnohospodárov, ktorí v spolupráci s ornitológmi umiestňujú v okolí svojich polí a lúk polobúdky a hniezdne podložky pre sokoly a sovy - aby im pomohli pri likvidácii hlodavcov, najmä hrabošov. Myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.
- Často ide o úprimnú snahu pomôcť vtáctvu, alebo ich prilákať do svojej blízkosti (podobne ako pri zimnom prikrmovaní).
- Nezanedbateľný nie je ani výchovný prínos, najmä tí najmenší sa učia získať pri sledovaní zo života búdok vzťah nie len vtáctvu, ale ku všetkému živému. Je potrebné však pamätať, že búdky sú len dočasným riešením. Oveľa dôležitejšie je zachovať staré bútľavé stromy všade, kde je to aspoň trochu možné.
