Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou pomáhajú chrániť populáciu sokola rároha na Slovensku inštalovaním búdok na stožiaroch vedení vysokého napätia. Dnes v nich hniezdi takmer celá populácia tohto vzácneho sokola.

Na našom území patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Ešte v roku 2012 stála jeho slovenská populácia na hranici vyhynutia, nebol známy žiaden hniezdiaci pár. Minulý rok bol nepriaznivý, tak v počte úspešných hniezdiacich párov, no najmä v počte vyletených mláďat. Tento rok sa fešák sokol kobcovitý (nazývaný tiež červenonohý, podľa sfarbenia nôh) dočkal lepších podmienok a teda aj priaznivejšieho výsledku. 15 párov vyviedlo 53 mláďat, z nich ostávajú už len tri, ktoré do polovice augusta vyletia z poslednej ešte obsadenej búdky.

Niektorí ľudia si myslia, že príroda nepotrebuje pomoc ľudí a vystačí si sama. Opačný prístup zvolili odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Už viac ako 40 rokov umiestňujú do prírody búdky pre vtáctvo ako kompenzáciu drastických zmien, ktoré spôsobili zničenie ich pôvodného hniezdneho priestoru. Skutočnosť je taká, že niektoré vtáčie druhy sú dnes na búdky naviazané do takej miery, že by bez pomoci človeka pravdepodobne na našom území vyhynuli.

Sokol myšiar patrí medzi druhy, ktoré početne žijú v ľudských sídlach. Hniezdo si nestavia, stačí mu kvetináč, výklenok na budove, vetrací otvor. Ak si vyberie strom, o hniezda strák či vrán sa delí s myšiarkou ušatou. Ide o sovu, ktorá tak isto žije medzi ľuďmi a nemá vlastné hniezdo. Ak ich ľudia spozorujú po prvýkrát, bývajú často zmätení a neistí, čo by mali urobiť. Odborníci informujú, že mať sokoly a sovy za susedov nie je nebezpečné. Naopak, sú zdrojom pekných i zaujímavých zážitkov. Oba druhy hniezdia práve v tomto období. Niektoré páry si len vybrali lokalitu, iné (najmä sovy) už majú mláďatká.