Tlačová správa Bratislava, 30. marca 2017 
Prvý apríl je už tradične spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva a je úzko spätý s menom jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna – Otom Hermanom. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov – vracajú sa na svoje hniezdiská. Niektoré druhy sú medzi ľuďmi pomerne známe, viaceré dokonca opradené legendami (kuvik či iné sovy údajne prinášajúce smrť a podobne).
Mnohí si uvedomujú veľký prínos vtákov pre ľudí a ich význam v prírode. My prinášame aj 10 zaujímavostí, ktoré ste možno o našich operencoch nevedeli:
• Najmenšia sova, ktorá u nás žije, dorastá len do veľkosti vrabca. Je ňou kuvičok vrabčí.
• Našim najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel až takmer 2,5 metra a najväčšou sovou výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre.
• Životný priestor nachádza na Slovensku aj najťažší európsky lietajúci vták. Je ním drop fúzatý, s hmotnosťou až 16 kilogramov.
• Žije u nás i najrýchlejší vták – je ním sokol sťahovavý, ktorý v strmhlavom lete dosahuje rýchlosť úctyhodných 320 kilometrov za hodinu.
• Dravce a sovy sú užitočné – živia sa hlodavcami a za rok dokážu zachrániť pred skazou aj 1,5 tony obilia.
• Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, kedy majú nohy aj ozobie modrú farbu, čo vždy platí u mláďat.
• V okolí ľudských obydlí je možno viac druhov ako si myslíte – napríklad sova myšiarka ušatá tvorí v zime skupiny niekoľkých desiatok jedincov a počas roka tu i v menších počtoch hniezdi. Pri ľuďoch sa páči aj sokolovi myšiarovi – ten zahniezdi hoci v diere v paneláku, alebo v črepníku medzi muškátmi.
• Najdlhšia trasa, ktorú prekonal európsky vtáčí druh počas migrácie, bola v prípade sokola červenonohého – vďaka vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33 tisíc kilometrov.
• Veľa ľudí sa pýta, či po ľudskom dotyku vtáky svoje mláďatá neodvrhnú. Okrem supov nemá čuch v prípade väčšiny dravcov a sov tak dôležitú úlohu ako pri niektorých cicavcoch. Preto je možné realizovať adopcie mláďat aj do iných hniezd a bezpečne tiež mláďatá krúžkovať.
• Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody, o ktorom vieme, je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov. Nasleduje orliak morský (30 rokov), či orol kráľovský (26 rokov) alebo sokol myšiar (20 rokov). Zo sov drží prvenstvo práve naša najväčšia sova, výr skalný (27 rokov), či plamienka driemavá vo veku 18 rokov.
• Našim najpočetnejším druhom je pinka lesná, hniezdi u nás 3-5 miliónov párov.
• Najmenej početným a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý (5 párov v roku 2016) či drop veľký (hniezdenie je zriedkavé).
Tieto dni sú prvým vrcholom jarnej migrácie, niektoré druhy, napríklad pinky, vytvárajú až tisícové kŕdle. Bohužiaľ, viaceré vtáky sa zo svojich zimovísk nevrátia, pretože sa mohli stať obeťou strelcov, niektoré podľahli vyčerpanosti či nedostatku potravy. Mali by sme sa preto tešiť z každého jedného navrátilca, vytvárať im vhodné podmienky pre život, aby mohli pokojne hniezdiť, vychovať svoje potomstvo a prinášať ľuďom radosť i úžitok.
