Pred tridsiatimi rokmi hniezdilo na Slovensku len niekoľko párov, ohrozených vykrádaním hniezd, ťažbou lesných porastov – prirodzeného hniezdneho prostredia a zánikom pasienkov, kde žili sysle – častá korisť. Hniezda sa strážili, ostalo u nás niekoľko párov. Ak by zmizol úplne, jeho návrat by bol veľmi ťažký. Reč je o sokolovi rárohovi. U nás patrí medzi najvzácnejšie druhy, populácia je veľmi krehká a odkázaná na pomoc človeka.
„Som veľmi rád, že sa nám podarilo tohto krásneho a vzácneho sokola na Slovensku zachrániť. Dá sa povedať, že o jeho prežitie bojujeme každý rok, pretože faktorov ohrozenia je veľa. Napríklad minulá sezóna pre sokoly rárohy veľmi zlá – prejavila sa zvýšená aplikácia chemických látok na hubenie hlodavcov, z dôvodu vysokého stavu hraboša v niektorých oblastiach (najmä okolie Trnavy). Viacero párov sa z lokalít stratilo, neobnovili sa ani tento rok, mohli sa stať obeťou sekundárnej otravy po skonzumovaní jedom otráveného hraboša,“ hovorí Jozef Chavko, predseda Ochrany dravcov na Slovensku (RPS), ktorý sa výskumu a ochrane sokola rároha venuje už 40 rokov.
„Druh hniezdi iba v západnej a východnej časti krajiny. Po doplnení údajov od kolegov z východného Slovenska vieme, že tento rok úspešne hniezdilo 32 párov, ktoré vyviedli viac ako 100 mláďat. Je to rekordný počet, minulý rok bolo mláďat 76. Sokoly si nestavajú vlastné hniezda, ani rároh nie je výnimkou. Celá populácia sa postupne pod tlakom zo strany človeka presunula z lesov v predhoriach do nížin. Tu začali obsadzovať búdky, v ktorých dnes máme už všetky páry. Zásadný význam má v tomto smere spolupráca so spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS). Od 90. rokov minulého storočia totiž na stožiare vysokého napätia pribúdajú búdky – najprv drevené, neskôr nahradené hliníkovými, omnoho odolnejšími. Sokoly si tieto príležitosti obľúbili, v porovnaní s lesným porastom je tu menej predátorov, búdky sú taktiež ochranou pred nepriaznivým počasím. Vďaka tomu odchovajú sokoly viac mláďat,“ pokračuje Chavko.
„Búdky umiestňuje SEPS podľa dohody s nami, pri dodržaní prísnych pravidiel. Prítomnosť dravcov prekáža iným, menším druhom, ktoré by mohli spôsobovať znečistenie častí vedení (škorce, holuby). Preto sa dá povedať, že spolupráca je obojstranne výhodná. Sme veľmi vďační za vynikajúcu komunikáciu a ústretovosť, ktorá umožňuje, aby bol sokol rároh aj naďalej súčasťou slovenskej prírody,“ uvádza Chavko.
„Najčastejším obyvateľom búdok je sokol myšiar, obsadí väčšinu takýchto hniezd, okrem neho sa vyskytne i výr skalný. I keď je dnes búdok na vedeniach už viac ako 250 na západnom a 100 na východnom Slovensku, obsadené sú takmer všetky. Okrem existujúcich trás sa búdky umiestňujú tiež na nové vedenia. To bol aj prípad úseku Gabčíkovo – Veľký Ďur, kde nás nesmierne potešilo, že jednu z búdok v okrese Nové Zámky obsadil práve vzácny sokol rároh. Ide o prvé hniezdenie v tejto oblasti, dôležitej z hľadiska vytvorenia prepojenia na omnoho početnejšiu, maďarskú populáciu,“ uzatvára Chavko.
Doplňujúce informácie:
- Viac informácií o príbehu sokola rároha si prečítate napríklad v tomto článku na webe dravce.sk
- Všetko o záchrane sokola rároha na Slovensku a konkrétnych aktivitách sa dozviete, keď si pozriete film „Sokol rároh – vzácny klenot nížin“.
- Na území Slovenska dnes pravidelne hniezdi päť druhov sokolov, najväčším z nich je sokol rároh. Zároveň za posledné dve desaťročia prešiel azda najvýraznejšou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy.
- Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, v prípade ktorého nohy aj ozobie mláďat majú šedo-modrú farbu. Postupom času sa farba mení, dospelé jedince majú nohy aj ozobie žlté.
- Sokol rároh je ohrozený v celej Európe. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sokol rároh patrí medzi ohrozené druhy, trend európskej populácie je klesajúci, podľa rýchlosti poklesu za 19 rokov (1993 – 2012) o 47% a dĺžky života jednej generácie (6.4 roka) je predpokladaný pokles o 50 – 79% za obdobie troch generácií.
