Za nižší počet mláďat najvzácnejšieho sokola môže menej potravy

Za nižší počet mláďat najvzácnejšieho sokola môže menej potravy

 

Začiatkom augusta bolo skontrolované posledné tohoročné hniezdo a krúžkom označené posledné mláďatá. Celková bilancia je oproti minulému roku menej priaznivá. Vlani odchovalo 25 párov celkovo 73 mláďat, tento rok z 18 hniezd vyletelo 32 mladých sokolov s červenými nohami. Podľa Ochrany dravcov na Slovensku za to môže nižšia dostupnosť potravy v aktuálnej sezóne, predovšetkým drobných cicavcov a veľkého hmyzu.

„Na jedinej lokalite, kde sokoly hniezdia pravidelne, v Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Sysľovské polia, bola minulý rok mimoriadne vysoká početnosť hraboša poľného, ktorý patrí medzi dôležitú korisť sokola červenonohého. Prejavilo sa to na mimoriadne vysokej početnosti mláďat. Tento rok pekne potvrdil danú súvislosť – keďže bolo menej hlodavcov, sokoly majú menej potomstva.  Pretrvávajúcim  problémom je nevhodný spôsob hospodárenia, na ktorý opakovane upozorňujeme a ktorého riešenie je jednou z našich priorít. V aktuálnom roku na početnosť hmyzu i drobných cicavcov vplývali tiež mimoriadne extrémne výkyvy počasia,“ informuje Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS), ktorý sa monitoringu a ochrane tohto druhu venuje viac ako 30 rokov.

„Sokoly červenonohé sme pozorovali oberať o korisť sokoly myšiare – išlo o hlodavce, najčastejšie hraboša poľného. Ukázal sa tak význam hniezdenia viacerých druhov na jednej lokalite, sokol myšiar je tu omnoho početnejší, v aktuálnej sezóne 46 párov. Menej hrabošov a pravdepodobne aj hmyzu sa prejavil na nižšej hniezdnej úspešnosti sokola červenonohého. Zatiaľ čo v minulom roku bol priemer takmer 3 mláďatá na jeden pár, aktuálna sezóna hovorí o čísle 1,8. Každý hniezdny rok je špecifický a našou úlohou je zabezpečiť zachovanie populácie nášho najvzácnejšieho hniezdiaceho sokola – fešáka medzi dravcami, z dlhodobého hľadiska,“ hovorí Chavko.

„Aj tento rok nás potešil návrat jedincov, ktoré sa na tejto lokalite vyliahli v minulých troch rokoch, čo nám prezradili krúžky na ich nohách. Jednu takúto samičku, Lili, mohli dokonca ľudia sledovať počas hniezdenia, vďaka online prenosu kamery.  Doposiaľ evidujeme v roku 2020 sedem takýchto návratov, krúžok prezradil i hniezdenie jednej samičky pôvodom z Maďarska. Opäť budeme sledovať aj priebeh migrácie a početnosť migrujúcich jedincov v nasledujúcich mesiacoch, až do októbra. Sokol červenonohý zimuje v Afrike. Vzhľadom na situáciu s potravou sme na tieto čísla a porovnanie s minulým rokom veľmi zvedaví,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

„Tento rok môžeme kontrolovať územie a hniezdenie sokola červenonohého vďaka projektu "Divočina na hranici", ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond. V rámci projektu, v spolupráci s českou spoločnosťou Český svaz ochránců přírody, pribudli na lokalite 4 kamenné múriky - biotopy pre jašterice a iné plazy, ako aj 3 vodné nádržky pre obojživelníky, ktorých obsah  predstavuje spolu cca 25 m3 vody. Cieľom týchto opatrení je zvýšiť rozmanitosť druhov na lokalite a zlepšiť dostupnosť potravy pre vtáctvo, vrátane sokola červenonohého. Po sprostredkovaní online prenosu z hniezdenia dravcov a sov je pre nás vybudovanie uvedených plôch ďalšou novou, mimoriadne významnou aktivitou v tomto dôležitom území,“ uzatvára Slobodník.

 

Doplňujúce informácie:

  • Viac o projekte Divočina na hranici a CHVÚ Sysľovské polia: www.dravce.sk/syslovskepolia.
  • Koncom 90-tych rokov u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola kobcovitého (červenonohého) - fešáka medzi dravcami. Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol pomerne početný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie) spôsobili, že sa tento sokol, pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový, začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný hniezdiaci pár. Vďaka rôznym projektom, sponzorom a aktívnej práci sme dokázali zlepšiť hniezdne i potravné podmienky na piatich historických lokalitách. Na jednej z nich, neďaleko Bratislavy, sa podarilo populáciu zachovať a počet párov postupne rastie.
  • Viac o druhu a opatreniach na jeho záchranu si prečítate na www.dravce.sk/fesak.
  • Zábery sokola červenonohého nájdete vo filme, ktorý je online TU.
  • Od roku 2016 sú mláďatá sokola červenonohého na lokalite pri Bratislave každoročne označované farebnými krúžkami, v rámci medzinárodnej schémy. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že časť jedincov sa vracia na miesto vyliahnutia.
  • Úspešné hniezdenie jedného páru sokola červenonohého neďaleko Trnavy sa minulý rok podarilo potvrdiť prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia. V roku 2014 sa tu v hniezdnej dobe vyskytoval pár, ktorý však nezahniezdil. Minulý rok sa im to konečne podarilo. V hniezde, ktoré postavila straka obyčajná, vychovali dve mláďatká. Išlo tak o prvé preukázané úspešné hniezdenie v tomto území po vyše 40 rokoch. V roku 2020 tu hniezdenie druhu potvrdené nebolo.

 

Navštívte aj naše ďalšie webové stránky

steppelife.eu

vtáčia kriminalita

danubefreesky.eu

sakerlife.mme.hu

lifeenergia.sk

falcoproject.eu

apomarina

imperialeagle.eu

Hlavní partneri

SEPS logotypnazov positive color RGB ZSE-hlavni.partneri 02 ZSD logo VSE rgb logo VSD rgb 051-SSE 06 SSEd