Tlačová správa V Bratislave 28.apríla 2016
Viac ako osem tisíc kilometrov majú v krídlach vzácne sokoly červenonohé, ktoré práve v týchto dňoch pozorovali ornitológovia na juhozápadnom Slovensku. Ich dlhá cesta, ktorá začala začiatkom marca zo saván južnej Afriky, sa tak skončila a prvé sokoly úspešne doleteli na posledné známe hniezdisko u nás. Počas ich zimovania sa odborníci snažili čo najviac vylepšiť podmienky pre kriticky ohrozený druh. Zabezpečili dostatok hniezdnych príležitostí, zlepšili potravné podmienky, vysadili nové stromy. Hniezdna sezóna 2016 sa začína a ornitológovia s napätím čakajú, ako sa najkrajšiemu dravcovi na Slovensku bude dariť tento rok.
„Sokol červenonohý je právom nazývaný fešákom medzi dravcami. Samec je tmavosivo sfarbený, s nápadnými červenými nohami, samička je nenápadnejšia. Pre tento druh je typické, že sa živí predovšetkým hmyzom a práve jeho dostatok je potrebný pre úspešné vyhniezdenie. Ideálne podmienky nachádza v maďarských alebo rumunských lesostepných oblastiach, kde žije väčšina európskej populácie, čo je asi 1800 – 2200 párov. Na Slovensku je kriticky ohrozený, v posledných rokoch tu hniezdili len jeden až tri páry, pričom len v nedávnej minulosti - ešte pred dvadsiatimi rokmi, sme sa tešili až zo 70 párov,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Vrátiť sokola opäť do našich nížin sa snažia ornitológovia aj v rámci medzinárodného projektu „Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline“. V korunách stromov je pre ne pripravených viac ako 300 búdok a umelých hniezd, zároveň prebieha výsadba, obnova a údržba stromoradí. Sokol červenonohý si totiž hniezda nestavia, využíva buď hniezda krkavcovitých vtákov, alebo búdky. Pomáhajú nám i poľnohospodári – v Chránených vtáčích územiach sa viacerí zapojili do tzv. agrischém, ktoré zabezpečia vyššiu rozmanitosť krajiny a tým i zlepšia potravné podmienky pre vtáky. Spoluprácu sa nám podarilo nadviazať i s vybranými poľovnými združeniami, ktoré nebudú realizovať vo svojich revíroch odstrel krkavcovitých druhov vtákov, na ktoré je tento sokol hniezdne naviazaný,“ vysvetľuje Michal Noga z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Všetky opatrenia, hoci sa dejú s cieľom podporiť konkrétny druh, pomôžu nielen najvzácnejšiemu dravcovi. Búdky a umelé hniezda obsadzujú i iné druhy. V roku 2015 v nich zahniezdilo viac ako 60 párov sokola myšiara a 10 párov myšiarok ušatých, v stromoradiach a remízkach nájdu úkryt ostatné živočíchy a ekologickejšie hospodárenie je prínosné pre všetky zložky – od pôdy až po človeka. Pozorovanie príletu prvých sokolov v tomto termíne bolo veľmi prekvapivé a zároveň potešujúce. Od maďarských kolegov totiž neprišla žiadna informácia o masívnom prílete na ich hniezdne lokality, hlásia len pozvoľný prílet jednotlivých vtákov do kolónii tohto sokola. Je to prísľub do novej hniezdnej sezóny. Každý jarný návrat na naše územie spájame s napätím a očakávaním, či u nás zahniezdia," uzatvára Slobodník.
Pre viac informácií prosím kontaktujte: Roman Slobodník, 0907 026107,
Doplňujúce informácie:
Viac informácií o projekte LIFE11 NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa dozviete na web stránke www.falcoproject.eu
Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.