Tlačová správa Bratislava, 18. novembra 2016 
Príchod chladných a mrazivých dní sa pre mnohých z nás spája i s prikrmovaním vtáctva. Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili niekoľko zásad pre verejnosť, ako správne kŕmiť vtáky. Napríklad výberom potravy, ktorú vtákom ponúkneme, ovplyvníme druhy, ktoré k nám budú prilietať. Vhodným umiestnením kŕmidla ochránime operence pred útokom mačiek. Prikrmovať vtáky má význam počas chladných dní, kedy si ťažšie nájdu dostupnú potravu.
„Prvou zásadou je správne umiestnenie kŕmidla na viditeľné miesto - bez hustých porastov a stromov v jeho blízkosti. Odporúča sa kŕmiť vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou z dôvodu zamedzenia ľahkým úlovkom túlavých mačiek. Dôležité je tiež neumiestňovať kŕmidlá blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať. Výberom krmiva ovplyvníme i druhy, ktoré k nám priletia. V žiadnom prípade neponúkame vtákom korenené a solené jedlo. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej môžeme prikrmovať aj repkou, prosom, ovsom, či pšenicou, ideálne je kombinovať ich vždy so slnečnicou. Takto prestretý stôl je lákadlom najmä pre pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky a vrabce. Sýkorky ale aj ďatle obľubujú orechy a loj - najmä hovädzí. Ak chceme, aby sa nám na kŕmidle objavili aj väčšie druhy vtákov, môžeme im ponúknuť kukuricu. Tá je lákadlom pre straky a sojky. Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, napríklad jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Je dôležité, aby krmivo nebolo zvlhnuté a aby ho vietor nemohol z kŕmidla sfúknuť na zem. Zvlhnutiu zabráni široká strieška kŕmidla, ktorá je výrazne širšia ako jeho dno, čím ho chráni pred snehom a dažďom. Sfúknutiu krmiva na zem zabránia 3-5 cm vysoké "mantinely" násypnej plochy kŕmidla. Kŕmidlo je potrebné v pravidelných intervaloch čistiť. Najmä prostredníctvom vtáčieho trusu sa môžu šíriť choroby a z kŕmidla sa môže nechcene stať epicentrum vtáčích chorôb. V prípade, že na kŕmidlách pozorujeme jedince s príznakmi chorôb (malátnosť, našuchorené perie, prelety len na krátku vzdialenosť, prípadne úhyn), s kŕmením na určitý čas prestávame – postačí približne týždeň. Kŕmiť môžeme od prvých mrazivých dní, no najmä počas snehovej prikrývky a silnejších a celodenných mrazov,“ vysvetľuje Roman Slobodník.
„Najčastejšie sa na nás ľudia obracajú s otázkou, kedy majú vtáky prikrmovať. Z hľadiska potravnej dostupnosti má význam prikrmovanie, iba ak prírodné zdroje (semená burín) sú na minime, obzvlášť vo februári a marci. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť. Ako zdroj vody im môžeme ponúknuť pokrájané kúsky jabĺk,“ uzatvára Slobodník.
Pre ďalšie informácie kontaktujte: Roman Slobodník,
Doplňujúce informácie:
Rozhovor o zimnom prikrmovaní vtáctva a v ňom ďalšie dôležité informácie nájdete tu.
Návod na výrobu rôznych druhov kŕmidiel nájdete tu, videonávod nájdete tu.
O tom, že kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z kuchyne sa dočítate tu.
Autori fotografií: Gábor Fűri, Zsolt Riflik, Méhes Atilla
