Tlačová správa Bratislava, 13. februára 2018 
S príchodom chladnejších dní a snehovej pokrývky pripomínajú ornitológovia aktuálnosť prikmovania vtákov, predovšetkým vo februári a marci. Dôležité je však dodržať správne zásady prikrmovania a uvedomiť si, že kŕmidlo pre vtáky nie je miesto, kde môžeme vysypať akékoľvek zvyšky z kuchyne. Aj na Slovensku sme už zaznamenali prípady tzv. kŕmidlovej choroby, podľa dostupných informácií nie je prenosná na človeka, pre vtáky má však fatálne dôsledky.
„Prikrmovanie vtákov má význam práve počas chladných dní, zvlášť ak je veľká časť Slovenska pokrytá snehovou pokrývkou a vtáci si ťažšie nájdu dostupný zdroj potravy. V minulosti sa vtáky kŕmili na rôznych tzv. ruderálnych stanovištiach, kde nachádzali semená burín, tie však vplyvom človeka v poslednej dobe výrazne ubudli. Práve vo februári a marci sú prírodné zdroje na minime. Prikrmovať by sme mali tým, na čo sú vtáky zvyknuté – ideálna je slnečnica, tiež hovädzí loj, proso, ľan, repka, mak, pomletá kukurica. Potrava na kŕmidle má byť pod strieškou, aby nenavlhla. Vtáctvu nedávame nič solené, či korenené, kŕmidlo nie je smetisko zvyškov potravy z našej kuchyne. V časoch mrazov sú vhodným zdrojom vody jablká, najmä sýkorky ich veľmi obľubujú. V predaji s ovocím sa dá výhodne nakúpiť množstvo jabĺk, ktoré sú otlačené, alebo inak esteticky nepredajné, ale pre vtáctvo samozrejme nie sú žiadnou hrozbou. Jablká odporúčame prepoliť a tak napichnúť na konáre. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Kŕmidlo je vhodné pravidelne kontrolovať, aby sme sa uistili, že je pre vtáky bezpečné, napríklad z hľadiska prístupu predátorov (mačiek). Rovnako si treba všímať prípadný výskyt apatického správania, keď jedince preletujú iba na krátke vzdialenosti, môžu mať našuchorené perie alebo iné príznaky. Aj na Slovensku sa totiž od roku 2013 objavuje tzv. kŕmidlová choroba, napríklad v regiónoch Horná Nitra, Liptov a Považie. Je to ochorenie bičovkou - trichomoniázou, druhom Trichomonas gallinae. Kedysi bolo toto ochorenie známe len u dravcov, neskôr sa objavilo aj u holubov a posledné roky aj u spevavcov, najmä zelienok. Bičovka nakazenému vtákovi komplikuje príjem potravy a spôsobí tak úhyn. Ak choré jedince zaregistrujeme na našom kŕmidle, musíme hneď prestať s prikrmovaním, aby sa choroba nerozšírila. Kŕmidlo vydenzifikujeme prípravkom s obsahom chlóru. S prikrmovaním môžeme pokračovať asi týždeň po odznení nákazy,“ vysvetľuje Slobodník.
„Ornitológovia neodporúčajú medzi ľuďmi veľmi populárne prikrmovanie vodného vtáctva pečivom a chlebom. Takúto potravu síce obľubujú, je však pre ne absolútne nevyhovujúca. Spôsobí zaplnenie žalúdka nevhodnou potravou a tým zníženie príjmu potravy bohatej na živiny a energiu, ktoré sú pre vtáky životne dôležité, v zime obzvlášť. Labute a kačice sú fytofágne druhy, pasú sa na rastlinách a tejto potravy nájdu aj počas zimy dostatok - pokiaľ nie je snehová pokrývka príliš vysoká. Nesprávne prikrmovanie predstavuje veľké riziko, často sme svedkami primrznutých labutí, ktoré si nehľadajú iné, vhodnejšie miesto na prezimovanie a tak ich potom ľudia musia zachraňovať,“ uzatvára Slobodník.
S príchodom jarných dní by sme s prikrmovaním mali prestať. Vtáky sa nám za našu zimnú starostlivosť určite odvďačia. Význam vtákov je pre ľudí je totiž obrovský – či už reguláciou hlodavcov, chorých živočíchov a pojedaním zdochlín, alebo hubením hmyzu v záhradkách a na poliach. Poskytujú nám aj príjemný relax pri ich pozorovaní a počúvaní spevu.
Doplňujúce informácie:
• Ochorenie bičovkou, druhom (Trichomonas gallinae) bolo v roku 2006 bolo identifikované vo Veľkej Británii, od roku 2008 v Škandinávii, od roku 2012 aj v priestore strednej Európy (Česko - 2012 a Slovensko - 2013). Bičovka spôsobuje bujnenie buniek v oblasti tráviacej sústavy a nakazenému vtákovi komplikuje príjem potravy, v neskoršom štádiu potom jedinec úplne prestáva potravu prijímať (nemôže ju prehltnúť) a hynie. Pred smrťou tieto vtáky môžeme ľahko identifikovať v okolí kŕmidiel na základe apatie, preletoch len na niekoľko metrov, neskôr sa dajú dokonca chytiť do ruky. Na slabú kondíciu upozorňuje našuchorené perie a privreté oči.
• Početnosť zelienky obyčajnej sa vo Veľkej Británii za posledných 10 rokov znížila o 59 percent, pokles je spôsobený práve trichomoniázou, pričom jedným zo spôsobov prenosu je kŕmidlo. V minulosti bežný druh zaznamenal vo Veľkej Británii tak silný pokles, že ak by tento trend pokračoval, môže sa dostať do národného Červeného zoznamu. Informácia bola zverejnená v 20. výročnej správe BirdTrends, ktorú vydáva British Trust for Ornithology (BTO).
• Pri prikrmovaní je dôležité správne umiestnenie kŕmidla na viditeľné miesto - bez hustých porastov a stromov v jeho blízkosti. Odporúča sa kŕmiť vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou z dôvodu zamedzenia ľahkým úlovkom túlavých mačiek. Dôležité je tiež neumiestňovať kŕmidlá blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať.
• Výberom krmiva ovplyvníme i druhy, ktoré k nám priletia. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej môžeme prikrmovať aj repkou, prosom, ovsom, či pšenicou, ideálne je kombinovať ich vždy so slnečnicou. Takto prestretý stôl je lákadlom najmä pre pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky a vrabce. Sýkorky ale aj ďatle obľubujú orechy a loj - najmä hovädzí. Ak chceme, aby sa nám na kŕmidle objavili aj väčšie druhy vtákov, môžeme im ponúknuť kukuricu. Tá je lákadlom pre straky a sojky. Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, napríklad jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme.
