Bratislava 24.7. 2015 Takmer pol milióna ľudí požiadalo Európsku komisiu o zachovanie súčasnej legislatívy EÚ pre ochranu prírody prostredníctvom účasti vo verejnej konzultácii organizovanej Európskou komisiou (1). Takéto množstvo odpovedí je zatiaľ najvyššie v histórií EÚ. Konzultácia bude ukončená v nedeľu o polnoci.
Významné medzinárodné mimovládne organizácie (2) v máji 2015 spustili kampaň 'Nature Alert' (3) ako reakciu na plány Európskej komisie vyhodnotiť, či je potrebné existujúce zákony EÚ pre ochranu prírody meniť. Cieľom kampane je poukázať na to, že dôraz má byť kladený na lepšiu implementáciu existujúcej legislatívy – Smernice o vtákoch a Smernice o biotopoch a nie nové pravidlá.
Prostredníctvom kampane približne pol milióna obyvateľov a viac ako 120 environmentálnych mimovládnych organizácií z celej EÚ poslalo Komisii jasný odkaz, že súčasné zákony nie je potrebné meniť. Na Slovensku sa do kampane aktívne zapojili ochranárske organizácie SOS/BirdLife Slovensko, WWF DCP Slovensko, CEPA- Priatelia Zeme, Ochrana dravcov na Slovensku, Bratislavské regionálne ochranárske združenie a Lesoochranárske zoskupenie VLK a mnohé ďalšie organizácie ju podporili.
Smernica o biotopoch a Smernica o vtákoch chránia viac ako 1000 vzácnych druhov a biotopov a viac ako 27,000 území Európy. Vďaka nim boli zachránené ikonické druhy Európy ako vlk, či orliak morský (4). Okrem toho, položili základ najväčšej sústave chránených území na svete, Natura 2000, ktorá pokrýva pätinu povrchu EÚ.
Vedecké dôkazy poukazujú (5), že Smernice nielen účinne chránia ohrozené druhy a biotopy, ale zároveň prispievajú k socioekonomickému rozvoju komunít a regiónov.
Popri verejnej konzultácii, Komisia prostredníctvom podrobného dotazníka zisťovala názor celého spektra zainteresovaných skupín. Patria k nim národné administratívy, hospodári, predstavitelia podnikateľskej sféry a environmentálnych mimovládnych organizácií (6). Väčšina príspevkov sa vyjadrila za zachovanie Smerníc a poukazuje na potrebu lepšej implementácie a vyšších investícií do ochrany prírody. Iba niektoré záujmové či lobistické skupiny sa k súčasným Smerniciam vyjadrili kriticky- k týmto patrí napríklad časť predstaviteľov poľnohospodárskeho sektoru alebo predstavitelia intenzívneho morského rybolovu. Na druhej strane podporu Smerniciam vyjadrili viaceré sektory progresívneho priemyslu ako napr. cementársky priemysel, operátori elektrických sieti, ekologickí farmári či predstavitelia sektoru turizmu. Rovnako aj pripomienky zúčastnených na Slovensku nesmerovali k oslabeniu ochrany prírody, ale k jej implementácii na národnej úrovni tak, aby ochrana prírody bola reálne vykonávaná, efektívna, no na druhej strane nespôsobovala byrokratické prekážky miestnym obyvateľom a rozvojovým zámerom.
Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF-DCP povedala v mene slovenských MVO: "Aj v čase keď EÚ čelí vážnym skúškam, ľudia z celej Európy sa spojili, aby ochránili čo je pre nich dôležite. Európanom na prírode záleží a zákony EÚ ju chránia. Teraz je rad na Komisii, aby vypočula tento hlas a zvážila všetky dôkazy a predstavila víziu ochrany prírody, založenú na existujúcich pravidlách no hľadala spôsoby lepšej implementácie a financovania."
Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko dodáva: „Dúfame, že EK nepodľahne tlaku niektorých lobistických skupín, ktorých snahou je zrušiť „poistky", ktoré im bránia ešte intenzívnejšie čerpať a tak poškodzovať prírodné zdroje Európy. Práve naopak, musíme urobiť oveľa viac, aby sme náš spoločný prírodný kapitál ochránili a mohli z neho dlhodobo čerpať úžitok. Jedným z konkrétnych príkladov je sektor turizmu, kde ešte zďaleka nevyužívame potenciál našej krajiny pre vznik nových pracovných miest tak ako napríklad Maďarsko alebo Rakúsko v rozvoji udržateľného cestovného ruchu. Bola by škoda, keby sme tento potenciál umožnili zničiť skôr, ako ho začneme využívať."
Oficiálna analýza konzultácie by mala byť zverejnená na jeseň 2015 a konečné rozhodnutie o budúcnosti smerníc bude prijaté v júni 2016.
Kontakty:
Jozef Ridzoň, SOS/BirdLife Slovensko,
Miroslava Čierna Plassmann, WWF-DCP Slovensko,
Doplňujúce informácie:
1. Konzultácia bola jedinou možnosťou pre verejnosť vyjadriť sa v procese hodnotenia smerníc o vtákoch a biotopoch. Proces (tzv. „Fitness check”) začal v januári 2015 a bude trvať viac ako rok. V priebehu niekoľkých mesiacov kampaň podnietila nevídanú reakciu verejnosti: okrem rekordnej účasti vo verejnej konzultácií, viac ako 50,000 tweetov požadujúci zachovanie smerníc bolo zaslaných Komisárovi pre životné prostredie pánovi Vellovi a podpredsedovi Európskej komisie pánovi Timmermansovi. Proces hodnotenia Smerníc o vtákoch a biotopoch je súčasťou širšieho hodnotenia legislatívy Európskou Komisiou, ktorého cieľom je zaručiť, že zákony EÚ plnia ciele, na ktoré boli určené.
2. BirdLife, European Environmental Bureau (EEB), Priatelia zeme Európa a WWF.
3. Webstránka kampane Nature alert (slovenský názov Hlas pre prírodu) www.naturealert.eu/sk
4. Informačný dokument o Smernici o vtákoch a Smernici o biotopoch http://www.vtaky.sk/media/file/EU/Priloha%20Zakladne%20informacie%20o%20legislative%20EU%20v%20oblasti%20ochrany%20prirody.pdf
5. Vedecké dôkazy a prípadové štúdie, ktoré boli Komisii zaslané medzinárodnými MVO v rámci procesu “Fitness checku” :
WWF Evidence Gathering Questionnaire for the Fitness Check of the Nature Directives
https://www.foeeurope.org/sites/default/files/biodiversity/2015/evidence_gatheringquestionnaire.pdf
http://www.eeb.org/?LinkServID=A2CBB4DC-5056-B741-DB496CBE02F8BB32&showMeta=0&aa
Najdôležitejšie body obsiahnuté vo vedeckých publikáciách:
- Smernice sú veľmi účinné pri ochrane prírody
- Vtáky, ktoré sú uvedené v prílohe I
- Smernice o vtákoch sú na tom lepšie v EÚ v porovnaní s krajinami mimo EÚ Smernice pomohli pri ochrane všetkých druhov, nie len tých, ktoré sú uvedené v prílohách
- Množstvo dôkazov poukazuje na negatívny vplyv poľnohospodárstva, ako významného faktoru spôsobujúceho pokles biodiverzity
- Smernice zásadným spôsobom zmenili ochranu prírody v EÚ – vďaka nim bola plocha chránených území zvýšená z 8% na 18%
- Vďaka nim sa podarilo zachovať unikátne územia ako údolie Rospudy v Poľsku, úžinu Kresna v Bulharsku, či kľúčové územie pre dropa veľkého na Slovensku na Sysľovských poliach
- Množstvo dôkazov hovorí, že smernice prinášajú veľké prínosy pri minimálnych nákladoch
- Odhaduje sa, že sústava Natura 2000 ročne vytvára úžitok v hodnote 200-300 miliárd EUR
- Každé Euro investované do sústavy Natura 2000 vytvára 7 krát viac pracovných miest ako Euro investované do Spoločnej poľnohospodárskej politiky
- Environmentálna legislatíva ako celok predstavuje iba 1% administratívnej záťaže.
- Skutočný problém predstavuje nedostatočná implementácia a nedostatok financií pre efektívnejšie fungovanie tejto vysoko kvalitnej legislatívy
- V súčasnosti je k dispozícií iba 20% z potrebných prostriedkov
- Niekoľko desiatok vzácnych území bolo zničených bez akéhokoľvek zásahu zodpovedných úradov.
6. Príspevky zaslané v rámci podrobného dotazníka sú tu: http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/evidence_gathering/index_en.htm
Zhrnutie hlavných bodov:
Silná podpora smerniciam a dôraz na lepšiu implementáciu a lepšie financovanie bol hlavný odkaz zo strany ochranárskych MVO, ktoré taktiež poukázali na viaceré problémy ochrany prírody, kde k hlavným nedostatkom patrí nedostatočné zohľadnenie potrieb ochrany biodiverzity v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Silnú podporu Smerniciam vyjadrili aj predstavitelia priemyslu elektrických rozvodných sietí, cementárensky priemysel, priemysel turizmu a finanční investori.
Medzi kritikov Smerníc, požadujúcich zrušenie legislatívy EÚ pre ochranu prírody ako takej, patrí niekoľko záujmových skupín zo sektorov poľnohospodárstva, lesníctva a priemyselného morského rybolovu, a prevažne z krajín Nemecko a severské krajiny.
Väčšina príspevkov (priemyselné združenia, predstavitelia prístavov, sektor energetiky, rybársky priemysel, verejné a mestské lesy, poľovníci) nežiadajú zmenu legislatívy, no poukazujú na viaceré problémy implementácie, požadujú lepšie zapájanie záujmových skupín, lepšie metodické príručky, lepšie financovanie, potrebu lepších údajov a lepší monitoring a manažment území.
