Tlačová správa 10.septembra 2015,Bratislava
Jeden z najzaujímavejších prírodných fenoménov, veľké putovanie vtáctva na juh, je už v plnom prúde. Každý rok sa presúvajú milióny vtákov, často na obrovské vzdialenosti, kvôli potrave, hniezdeniu či aby unikli drsným klimatickým podmienkam. Jesenná migrácia nie je ovplyvnená hormónmi a rozmnožovacím obdobím, preto trvá dlhšie. Mnohé druhy vtákov počas jesenného sťahovania robia prestávky na oddych a kŕmenie.
„Medzi prvé druhy vtákov, ktoré opúšťajú Slovensko, patria dážďovníky. Väčšina z nich už odišla. Z dravcov teraz odlietajú sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, orly krikľavé, či včeláre lesné. Vo všeobecnosti sú to druhy preferujúce vo svojej potrave hmyz, bez ktorého by v zimnom období neprežili. Migrácia sa v závislosti od druhu veľmi líši. Pre niektoré vtáky je typické, že sa práve na jeseň zoskupujú do väčších kŕdľov a počas putovania vytvárajú napríklad formácie tvaru V. Tým nielen šetria energiu počas letu, ale zvyšuje sa aj ich nádej na prežitie v prípade napadnutia predátorom. Niektoré druhy počas dňa oddychujú, kŕmia sa a letia v noci, keď sa vzduch ochladí a predačný tlak je nižší", hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Z migrácie sa okrem ornitológov určite teší i sokol ostrovný. Špecializuje sa totiž na lov tiahnucich spevavcov nad morom, respektíve v okolí ostrovov v Stredozemnom mori. Dokonca tomu prispôsobil i hniezdenie - tento druh vychováva mláďatá práve koncom augusta a v septembri, v čase, keď je jeho korisť najdostupnejšia. Je to elegantný, rýchly, obratný dravec, bohužiaľ, už je jedným z najvzácnejších dravcov Európy", hovorí Michal Noga z RPS.
„Vedcom nie je úplne známe, aké je tajomstvo vtáčej navigácie, predpokladá sa však, že noční letci využívajú polohu Mesiaca a orientujú sa podľa hviezd. Vtáky vnímajú i polarizované svetlo, iné druhy sa riadia magnetickými siločiarami či využívajú orientačné prvky – hory či ostrovy, ale aj ľudské stavby, ako napríklad majáky. Noční migranti využívajú najmä príjemnú teplotu, ideálnu z hľadiska preletov na dlhé vzdialenosti pre menšie druhy vtákov (penice, trsteniariky, mucháriky, červienky a pod). Denní migranti využívajú zasa termiku (dravce, bociany), alebo sú to dobrí letci - lastovičky, dážďovníky. I čas trvania migrácie, či krajina, kam vtáky migrujú, sa líšia. K nám prilietajú severské operence, niektoré druhy cez naše územie iba prelietavajú a mnohé naše druhy migrujú až do Afriky. Sokol červenonohý putuje počas jesennej migrácie približne mesiac a mieri na dravca netypicky až do subsaharskej Afriky. Práve tento druh je na Slovensku kriticky ohrozený a preto dúfame, že sa na jar vráti v čo najhojnejšom počte", uzatvára Slobodník.
Pre viac informácií prosím kontaktujte: Roman Slobodník, 0907 026107,
