Snáď žiadna sova nie je opradená toľkými mýtmi a poverami ako kuvik obyčajný. V minulosti sa tradovalo, že prináša smrť, a tak bol často likvidovaný. Dnes je zákonom chránený. Jeho populácia na Slovensku sa za posledné desaťročia znížila minimálne o tretinu, vymizol z viacerých lokalít. Pre záchranu kuvika umiestňujú aj odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku búdky a realizujú aktivity na zlepšenie dostupnosti potravy. V roku 2020 sa podarila prvá adopcia mláďat kuvika. Aj rok 2021 bude pre kuvika a odborníkov, ktorí sa mu venujú, mimoriadne zaujímavý – jeho hniezdenie bude snímať kamera, prenos bude dokonca sprístupnený verejnosti online.
„Hniezdenie vtáctva patrí z pohľadu úrovne poznania medzi najzáhadnejšie, pretože je potrebné realizovať monitoring tak, aby nedochádzalo k vyrušovaniu počas tohto najcitlivejšieho obdobia. Pri sledovaní mnohých druhov sa musíme spoliehať na útržkovité informácie prostredníctvom terénneho mapovania. To je však časovo veľmi náročné a naviac sledované jedince pozorujeme na veľké vzdialenosti. Využitie kamier je veľmi dobrým spôsobom, ako získať detailné informácie o tom, čo sa deje, pričom je mimoriadne dôležité, že monitorované vtáky sa správajú prirodzene,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Vďaka spolupráci s Kukaj.sk sme minulý rok takto získali unikátne dáta zo života sokola červenonohého či sokola myšiara. Verejnosť s napätím sledovala tiež osud mláďat myšiarok ušatých, ktoré v priamom prenose prišli o matku a vychovával ich len samec - otec. Tento rok padla voľba na búdku neďaleko Trnavy, ktorú vlani obsadil kuvik. Keďže z tejto oblasti je málo poznatkov o hniezdení druhu, veľmi nás potešilo, že minulé leto z búdky vyleteli štyri mláďatká. Rovnako sa tešíme, že Kukaj.sk našli riešenie, ako umiestniť kameru priamo do búdky. Online prenos pre verejnosť začne v sobotu 27. februára. Zatiaľ vieme, že búdku navštevuje pár, čo je dobrý predpoklad pre úspešné hniezdenie. Sme presvedčení, že kamera „zo spálne kuvikov“ prinesie prevratné informácie,“ informuje Slobodník.
„Kuviky sú veľmi milé sovy a pre verejnosť to bude určite príjemný relax sledovať ich život. Nás veľmi teší, že sme stihli prenos pripraviť tesne pred tým, ako sa o búdku začali zaujímať. V tieto dni už prebieha tok a samička vyhrabáva hniezdnu kotlinku,“ informuje Ivan Daráni z Kukaj.sk.
„Kuviky si nestavajú vlastné hniezda. Kedysi hniezdili prirodzene v dutinách starých stromov, pričom obľubovali najmä tzv. hlavové vŕby. Od roku 2010 však poznáme hniezdenie už len v ľudských stavbách. Kuviky využívajú povaly, výklenky pod strechami rodinných domov, technických budov a iné vhodné priestory v nižších polohách poľnohospodárskej krajiny. Takéto miesta sú často prístupné pre predátory, hrozí vypadnutie mláďat, alebo môžu kuviky predstavovať problém pre prevádzku. V rámci spolupráce so Západoslovenskou energetikou, a.s. preto v posledných rokoch inštalujeme pre kuvika búdky, špeciálne upravené proti prístupu predátorov. Tento rok pribudne vďaka uvedenej spolupráci v okolí Trnavy pre kuviky 10 nových, bezpečných domovov,” uzatvára Slobodník.
Doplňujúce informácie:
- Obdivuhodné interakcie nesledujú odborníci len u kuvikov, ale i medzi inými druhmi. „Boli sme prekvapení, že o búdku na povale sa zaujíma sýkorka, či straky, ktoré by sme v takýchto priestoroch veľmi nečakali,“ povedal Daráni. „To len poukazuje jednak na adaptáciu živočíchov ako aj na nedostatok dutín v prostredí, ktoré tieto druhy spoločne obývajú,“ dodal Slobodník.
- „Pri ochrane druhu je kľúčová spolupráca s poľnohospodármi. Kuvik, spolu s plamienkou driemavou, hniezdi na západnom Slovensku takmer výlučne v hospodárskych objektoch. Bezprostredné okolie družstiev tvorí potravný biotop, v jedálničku sú dôležité hlodavce aj hmyz, viazaný na pasienky. Sami farmári hovoria, že kuviky či plamienky boli kedysi v každom humne a dnes sú vzácne,“ dopĺňa Slobodník.
- „Naši starí rodičia považovali kuvika za posla zlých správ. Verili, že jeho hlas je predzvesťou smrti. V gréckej mytológii sa stal symbolom múdrosti vďaka priazni bohyne Atény. Podľa nej dostal latinský názov Athene noctua a vyslúžil si aj čestné miesto na 1€ minci. Mýtus o kuvikovi ako poslovi smrti bol medzi generáciami zakorenený dlhé storočia. V období, keď bol v domácnosti ťažko chorý alebo umierajúci člen rodiny, príbuzní dávali horiacu sviečku k oknu. Vtedy sa ozvalo plačlivé „kíiv“ a povera bola na svete. Pritom kuvik sa v tejto pozícii ocitol úplne nevinne. Pri love sa riadi najmä zrakom, preto mu svetlo zapálenej sviečky pomáhalo nájsť veľký hmyz. Jeho jedálny lístok je pestrý, sú v ňom chrobáky, kobylky ale aj myši či menšie druhy vtákov,“ vysvetľuje Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
- „Prirodzeným prostredím kuvika je nížinná krajina, prípadne pahorkatina, s trávnatými plochami a pasienkami. U nás najčastejšie hniezdi v rôznych výklenkoch hospodárskych budov. Väčšina párov žije v trvalom zväzku, pričom nemení hniezdne stanovisko. Mláďatá po opustení rodičov migrujú na blízke lokality, vzdialené maximálne do pár desiatok kilometrov. Podľa najnovšieho výskumu na Slovensku môže žiť 550 párov. Práca publikovaná vo vedeckom časopise slovenskými a českými odborníkmi sumarizuje údaje z dlhodobého monitoringu. Kým vedci na Slovensku zaznamenali pokles populácie kuvika o 31-45 %, v Česku situácia dosiahla kritické hodnoty 87-94%,“ uvádza Tomáš Veselovský.
- „Spolupráca so Západoslovenskou energetikou, a.s. sa realizuje v rámci programu 3DodZSE – Dávame Domov Dravcom. Aktivity pre kuvika prebiehajú v rámci menších projektov našich členov, všetky informácie sú na www.dravce.sk/mcp,“ hovorí Slobodník.
