Dočkali sme sa, z Afriky k nám prileteli vzácne sokoly

Ornitológovia netrpezlivo očakávali návrat našich najvzácnejších sokolov červenonohých zo zimovísk, ktoré sú až v oblasti Namíbie, Angoly a Botswany. Veľmi ich preto potešilo pozorovanie prvých samčekov a samičiek na našom jedinom známom pravidelnom hniezdisku. To sa nachádza na západnom Slovensku a sokoly si tu môžu okrem prirodzených hniezd vyberať aj spomedzi vyše 200 búdok, pretože vlastné hniezda si nestavajú. Minulý rok bol pre slovenskú populáciu o niečo horší ako tie minulé – hniezdilo menej párov a vyletelo i menej mláďat. Už teraz je zrejmé, že sokoly sa budú v aktuálnej sezóne musieť vysporiadať s nižšou početnosťou hlodavcov, najmä hraboša poľného, ktorý tvorí významnú časť koristi.

„Sokola červenonohého radíme k našim najvzácnejším dravcom, nakoľko u nás v roku 2012 nebol pozorovaný ani jeden pár. Vhodnými opatreniami na záchranu jeho populácie na slovenskom území sa nám podarilo zvrátiť tento nepriaznivý stav a opäť ich môžeme pozorovať aj na našom území, z čoho máme veľkú radosť. Populácia je však stále krehká, ide o desiatky mláďat ročne, aj preto sa všemožne snažíme vytvoriť im u nás čo najvhodnejšie podmienky. Tento rok ma prvý fešák medzi dravcami, ako druh prezývame, potešil 24. apríla,“ hovorí Jozef Chavko z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku, ktorý sa tomuto zaujímavému druhu venuje už 30 rokov, teda ešte od čias, keď bol druh početnejší.

„Každoročne pozorne sledujeme celý proces hniezdenia. Vďaka krúžkom, ktorými označujeme mláďatká od roku 2016 sa nám podarilo zistiť už viac ako 40 prípadov, kedy sa na túto svoju „rodnú“ lokalitu vrátili. V niekoľkých prípadoch tu takto označené jedince aj hniezdili. V súčasnosti prebieha výber miest na hniezdenie, svadobné lety, formovanie párov, hniezdenie je teda na úplnom začiatku. Sme zvedaví, koľkým párom sa tento rok podarí vyviesť mláďatká, vzhľadom na predpokladanú limitovanú dostupnosť hlodavcov. Kľúčovým faktorom bude v tomto prípade spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorí väčšinu plochy danej lokality. Biodiverzite prospieva menej chémie a pestrosť plodín. Na bilancovanie si však budeme musieť počkať do júla,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„V spolupráci s Kukaj.sk sa nám podarilo umiestniť k 7 búdkam kamery, aby mohli ľudia sledovať priebeh hniezdenia online. Počet takto sledovaných búdok sme po minuloročnom úspechu zvýšili, zatiaľ sú obsadené len štyri z nich a to sokolom myšiarom,“ uzatvára Slobodník.