Ohlušujúce výbuchy, svetelné záblesky, dym. Novoročný ohňostroj je nevyhnutnou súčasťou osláv pre mnohých ľudí. Málokto sa však zamyslí nad tým, aké dôsledky má pyrotechnika na malé deti či zvieratá v našich domácnostiach a v prírode. Zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov. A potom ticho. Vystrašené zvieratá doslova utečú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali. Dobrým príkladom sú kŕmidlá. Tam, kde bol dovtedy život, ostáva po silvestrovskej noci pusto.
Tlačové správy r.2019
Hraboš poľný je na pohľad milý, drobný hlodavec. Tento rok dosiahla jeho početnosť v niektorých oblastiach Slovenska i Českej republiky mimoriadne vysoké hodnoty. To, z čoho profitovali dravce, sovy, volavky, bociany a iné druhy, ktoré sa hrabošom živia, sa stalo pohromou pre poľnohospodárov. Nízku úrodu zaznamenali i na poliach v okolí Trnavy. Neskôr však začal byť hraboš problémom aj inde – po žatve či orbe sa z polí húfne rozšíril do okolia. S týmto poľným druhom sa môžu stretnúť ľudia dokonca vo svojich záhradách či pivniciach. S poliami susedí tiež areál spoločnosti Samsung Display Slovakia vo Voderadoch pri Trnave. Kosené plochy prilákali množstvo hrabošov. Spoločnosť sa rozhodla namiesto chémie osloviť odborníkov a na reguláciu početnosti využiť dravce a sovy.
Najťažší lietajúci európsky vtáčí druh žije aj na Slovensku. Ešte koncom 19. storočia bola populácia dropa fúzatého u nás odhadovaná až na 2400 jedincov. Dnes je jeho hniezdenie extrémne vzácne a pravidelný výskyt limitovaný na jedinú lokalitu v celej krajine. Chránené vtáčie územie Sysľovské polia je však pre svoju blízkosť pri Bratislave, ako i na hranici troch krajín, cieľom pomerne vysokého počtu návštevníkov. Nie všetci sú ochotní rešpektovať zákonom určené obmedzenia, dôležité pre zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených druhov živočíchov.
Ornitológovia vyhodnotili výsledky tohoročného hniezdenia plamienky driemavej – populárnej sovy, ktorej operenie tváre pripomína srdce. Ostali príjemne prekvapení, pretože ide o najúspešnejšiu sezónu za minimálne 8 rokov. Plamienkam prialo počasie, mali tiež dostatok potravy.
6 párov vyviedlo spolu až 53 mláďat. Ide o najvzácnejší a najviac ohrozený druh sovy, aký u nás hniezdi.
Kedysi pomerne bežné, dnes ohrozené zánikom pasienkov. Sysle pasienkové niektorí nazývajú aj slovenské surikaty. Je pre nich tak isto typický vzpriamený postoj na zadných nohách a mimoriadne rýchle, trhané pohyby. Vysoké teploty počas babieho leta umožnili sysľom byť „dlho hore“ pred tým, než sa uložili na zimný spánok. Ten potrvá približne do marca, rovnako v závislosti od aktuálneho počasia. Aby zimu prežilo čo najviac jedincov, podporujú ich odborníci doplnkovým krmivom. Sysľom chutí slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy i jablká.
Sokol červenonohý zimuje v južnej Afrike. Po hniezdnom období, ktoré začína výberom teritória v apríli a končí odchovaním mláďat v júli až auguste, sa aj naša populácia vydáva na túto dlhú púť. Slovensko je dôležitou križovatkou migračných ciest, preto bolo možné najmä v septembri pozorovať vzácneho sokola tam, kde sa bežne nevyskytuje. Najpočetnejšia hniezdna lokalita druhu, ktorá sa nachádza hneď pri Bratislave, je zároveň obľúbeným skupinovým nocoviskom. Počas vrcholu migrácie tu bolo v jeden večer spočítaných najviac 27 jedincov.
5-ročný projekt LIFE Energia, ktorého cieľom bolo vytypovať rizikové vzdušné elektrické vedenia aj na východnom Slovensku (čo je distribučné územie VSD) a nájsť najvhodnejšie opatrenia, aby sa stali pre vtáctvo bezpečnejšími, úspešne v týchto dňoch končí.
Okrem vtáčieho putovania – migrácie, je ďalším fenoménom jesenného obdobia tiež takzvaný jesenný tok sov. Pozorovaný je najčastejšie u kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, sovy obyčajnej, sovy dlhochvostej. V prípade niektorých druhov býva dokonca výraznejší než jarný tok a má špecifickú podobu. Na hniezdne a pohniezdne správanie viacerých druhov dravcov a sov má vplyv stav drobných cicavcov, najmä hlodavca považovaného za škodcu plodín – hraboša poľného.
Tlačová správa
Všimli ste si, že už sa neozýva kukučka ani dážďovníky? Odleteli aj „vaše“ bociany, pričom vídate ich kŕdle na poliach? Príčinou je ich cesta na africký kontinent. Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – po výchove mláďat sa vydajú na dlhú púť. Čakajú nás jedinečné pozorovania tiahnucich kŕdľov, odpočívajúcich skupín a fascinujúcich preletov. Všetko iba začína - spomedzi asi 217 vtáčích druhov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, odlieta na zimu viac ako 150.
Územie Slovenska je pretkané hustou sieťou elektrických vedení, ich sumárna dĺžka je približne až 35 tisíc kilometrov. Súčasťou rozvodného systému elektriny je aj prenosová sústava, tvorená kovovými stožiarmi, ako nosnými prvkami nadzemných elektrických vedení. Konštrukcie stožiarov sú dlhodobo využívané vtáctvom, ako bezpečné a vhodné miesta na hniezdenie. Týmto spôsobom sa rozhodol hniezdiť aj sokol lastovičiar, ktorý svoje potomstvo vychováva až v letných mesiacoch. Energetici prerušili práce na vedení, kde tieto sokoly hniezdia, aby im umožnili nerušenú výchovu štyroch mláďat.
Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na našom území medzi kriticky ohrozené druhy. V roku 2012 sa ocitol na hranici vyhynutia, odborníkom sa však podarilo takmer nemožné. Po niekoľkoročnej snahe a aktivitách na zlepšenie podmienok sa druh z afrických zimovísk pravidelne vracia na Slovensko. Tento rok vyviedli hniezdiace páry rekordný počet mláďat.
Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na Slovensku medzi kriticky ohrozené druhy. Od roku 2013 bola známa len jediná lokalita, kde preukázateľne vychovával svoje potomstvo. Až doteraz. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku potvrdili hniezdenie druhu neďaleko Trnavy, a to prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia.
Sokol myšiar je najčastejším dravcom, hniezdiacim v našich mestách a obciach. Vlastné hniezdo si nestavia, využíva kvetináče, rímsy, otvory, zákutia. Nepotrebuje žiadnu výstelku, najviac mu pomôže dostatok kľudu na nerušené hniezdenie. Odmenou sú potom mladé sokolíky. Tie práve v týchto dňoch často vyskakujú z hniezd a učia sa lietať.
Na Slovensku neplatí všeobecné pravidlo, že zásahy na lesných pozemkoch nesmú byť vykonávané v období hniezdenia vtáctva. To sa takmer stalo osudným orlovi skalnému, ktorý si pre výchovu potomstva vybral vyschnutý strom v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Tragédii sa podarilo zabrániť doslova v poslednej chvíli. Miestni členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zastavili robotníkov priamo pod hniezdom.
Plamienka driemavá v minulosti obývala takmer každú kostolnú vežu a poľnohospodársky dvor. Vidieť ju dnes je však veľká vzácnosť. Vďaka aktivitám odborníkov sa situácia mení k lepšiemu. Tento rok sa na štyroch lokalitách vyliahlo doposiaľ 17 mláďat a odborníci očakávajú ešte ďalšie prírastky tam, kde sú zatiaľ len vajíčka. V potrave plamienky driemavej prevládajú hlavne malé hlodavce ako hraboš poľný, myš domáca, nepohrdne ani potkanom. Táto sova tak poľnohospodárom prináša veľký úžitok.
Na elektrické vedenia pri Siladiciach (okres Hlohovec) pribudlo začiatkom marca 20 búdok pre sokola myšiara, ktorý sa živí známym škodcom - hrabošom poľným. Ochrana dravcov na Slovensku sa tak spolu so Západoslovenskou distribučnou, a.s. rozhodli podporiť šetrnejší spôsob ochrany plodín. Pri kontrole búdok sme zistili, že búdky sú plné života – hniezdia v nich sokoly myšiare.
Tlačová správa
Projekt LIFE Energia začal v septembri 2014. Jedným z hlavných cieľov bolo na základe mapovania určiť, ktoré úseky elektrických vedení predstavujú pre vtáky najväčšie riziko z hľadiska nárazov. Prebiehal v nížinných oblastiach v 13 Chránených vtáčích územiach (z toho 7 na západe) tam, kde dochádza najčastejšie k stretu vtákov s elektrickým vedením.
Tretí sektor roky volá po obmedzení pestovania biopalív prvej kategórie.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná dnes uviedla, že za veľký podiel pestovanej repky olejnej na Slovensku je zodpovedný tretí sektor1). Neziskové organizácie na Slovensku žiadajú ministerku aby uviedla, ktoré organizácie na Slovensku žiadali vyššiu podporu týchto plodín používaných na výrobu biopalív.
Tlačová správa
Aktuálny rok doprial sovám dostatok potravy malých hlodavcov, ako sú hraboše. Preto začali hniezdiť skôr a majú viac mláďat. Najčastejšou sovou, hniezdiacou v obciach, je myšiarka ušatá. Jej mláďatá upozorňujú na seba pískaním, aby ich dospelý pár nakŕmil, keď sa ocitnú mimo hniezda. Tieto hlasové prejavy prekážajú niektorým ľuďom.
Tlačová správa
Čo môžeme urobiť okrem toho, že sa podchvíľou pozastavíme a zhrozíme nad statusom na sociálnej sieti, videom, fotkou v novinách?
Tento rok pripadol Svetový deň sťahovavého vtáctva na 11. máj. Jeho témou bola ochrana vtáctva pred plastovým odpadom.
Tlačová správa
Druhá májová sobota v kalendári je už tradične venovaná Svetovému dňu sťahovavého vtáctva. Milovníci prírody si v tento deň pripomínajú význam operencov rôznymi podujatiami po celom svete. Na Slovensku pozýva Ochrana dravcov na Slovensku na exkurziu, ktorá sa uskutoční na Devínskej Kobyle v Malých Karpatoch. Aj napriek meniacemu sa počasiu väčšina sťahovavých vtákov ku nám už priletela a začala s hniezdením, v najbližších dňoch sa ešte očakáva prílet posledných druhov.
Tlačová správa
Teplé počasie počas Veľkonočných sviatkov prialo nielen ľuďom. Vytvorilo dobré podmienky aj pre sťahovavé druhy, ktoré sa na Slovensko vracajú zo svojich zimovísk, aby u nás hniezdili. Až z ďalekej Afriky k nám prilieta kriticky ohrozený sokol kobcovitý, pre typické zafarbenie nôh samčeka nazývaný tiež červenonohý.
Tlačová správa
Príroda v meste sa riadi podobnými zákonitosťami, ako kdekoľvek inde. Platí to i pre vtáctvo - potrebuje potravu, úkryt, priestor na hniezdenie, mláďatá vyžadujú starostlivosť a ochranu pred vonkajšími vplyvmi. Viaceré druhy našli v intraviláne útočisko pred prenasledovaním a stratou svojho životného prostredia vo voľnej krajine, iné sa tu jednoducho cítia rovnako dobre, ako inde. Najväčšou pomocou je, keď ich necháme nerušene hniezdiť a odchovať potomstvo.
Stanovisko 1. apríl 2019
Tento rok dostali vtáky na svoj medzinárodný deň špeciálny darček – práve od tohto dňa začali fungovať na každom krajskom policajnom riaditeľstve samostatné oddelenia, ktoré budú objasňovať trestné činy proti životnému prostrediu. Environmentálnej kriminalite sa bude na celom Slovensku venovať viac ako sto policajtov. Ide o zásadnú zmenu v štruktúrach polície, po ktorej už dlho volali nielen ochranári ale aj samotní príslušníci Policajného zboru, ktorí sa doposiaľ podieľali na odhaľovaní a objasňovaní takejto trestnej činnosti.
Tlačová správa
Tak ako iné voľne žijúce živočíchy, aj vtáctvo sa musí prispôsobiť výrazným zmenám prostredia v dôsledku ľudských aktivít. Niektoré druhy to zvládajú lepšie, iné sa dostali dokonca na hranicu vyhynutia, prípadne z našej krajiny úplne vymizli. Vtáky majú pritom v prírode nezastupiteľnú a významnú funkciu, o ktorej možno mnohí ľudia nevedia. Živia sa škodcami poľnohospodárskych plodín a lesných porastov, dotieravým hmyzom, šíria semená stromov a rastlín.
Tlačová správa 19. marca 2019
Minulý rok nazvali odborníci aj syslí – týmto nádherným hlodavcom sa vďaka dobrému počasiu a pomoci ľudí veľmi darilo. Na spánok sa vďaka teplým jesenným dňom uložili až v októbri. Spia pravým zimným spánkom – prebúdzajú sa, až keď sa začne otepľovať zem. Tá v našich podmienkach premŕza aj do hĺbky 80 cm, syslie nory sa nachádzajú hlbšie. Na ich prezimovanie je kľúčové, aby sa pred tým dobre vykŕmili a po zobudení, keď sú vyčerpané, našli dostatok jedla.
Tlačová správa
Sovy sú od pradávna opradené mnohými mýtmi, jedným z dôvodov je aj ich spôsob života. Sú to súmračné či nočné tvory a počas celého roka žijú spravidla skryté pred ľudským zrakom. Práve v týchto dňoch však máme možnosť sovy počuť - ich prítomnosť prezradí druhovo špecifické húkanie počas toku. Ten jarný je omnoho výraznejší a takpovediac akčnejší, dochádza počas neho dokonca k súbojom.
Tlačová správa
Horolezci a obzvlášť tí, čo preferujú skalné lezenie (skalolezci) – obľubujú skaly, bralá, steny, previsy. Ponúkajú im zážitok, rozptýlenie, zábavu, tréning, oddych. Skalnaté útvary však majú svojich dlhoročných obyvateľov, nezvyčajne citlivých na vyrušovanie. Ide o rôzne druhy vtáctva, ktoré chcú v kľude vychovávať svoje potomstvo. Tieto záujmy sú odlišné len zdanlivo. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku a členovia Slovenského horolezeckého spolku JAMES našli nielen spoločnú reč, ale i spôsob, ako si užívať obľúbený šport a zároveň prispievať k ochrane prírody.
Začiatkom roka zverejnili českí vedci alarmujúce výsledky štúdie o katastrofálnom poklese početnosti väčšiny vtáčích druhov poľnohospodárskej krajiny. Ani na Slovensku to nie je inak, na hranici vyhynutia je napríklad sokol červenonohý (kobcovitý) či drop veľký. Biodiverzita klesá tiež pre nadmerné používanie chémie s cieľom ochrany plodín pred škodcami. Ochrana dravcov na Slovensku sa spolu so Západoslovenskou distribučnou, a.s. sa rozhodli podporiť šetrnejší spôsob ochrany plodín. Na elektrické vedenia pri Siladiciach (okres Hlohovec) pribudlo 20 búdok pre sokola myšiara, ktorý sa živí známym škodcom - hrabošom poľným.
Stanovisko 6. marca 2019
V nedeľu 3. marca 2019 počas kontroly teritória dravcov, okrem iného aj orla kráľovského, v rámci projektu LIFE Pannon Eagle, našiel náš zamestnanec, Stanislav Kováč, na poli v okolí Cabaj Čápora a Svätoplukova niekoľko uhynutých živočíchov. Po podrobnejšej obhliadke sa ukázalo, že ide o zajace, bažanty, srny. Okrem týchto živočíchov bola na mieste nájdená rozptýlená látka pripomínajúca jed s pravdepodobným cieľom otráviť hlodavce. Podľa predpokladov išlo o látku používanú na deratizáciu v obývaných priestoroch, ktorá nie je určená na použitie vo voľnej krajine. Otrava bola dokonca aplikovaná veľkoplošne, zrejme prostredníctvom rozmetača, bolo ňou tak zasiahnuté pomerne veľké územie.
Tlačová správa
Chladné obdobie prečkávajú sovy s „uškami“ s obľubou v blízkosti ľudských obydlí. Združujú sa vo väčších počtoch na tzv. zimoviskách. Pri dlhšom pozorovaní nachádzame v korunách ihličnatých stromov páry oranžových očí a pod konármi stopy ich každodenného života v podobe vývržkov. Reč je o myšiarkach ušatých, ktoré sú súčasťou biodiverzity miest a obcí, žijú v harmónii s ľuďmi a dokonca nám významne pomáhajú. S príchodom jari zimoviská opúšťajú, vývržky sa približne do jedného mesiaca rozpadnú. Vďaka spolupráci s verejnosťou je dnes známe, že sa u nás počas zimy vyskytovalo minimálne 540 myšiarok.
Tlačová správa
Aj keď sa zdá, že vonku je neustále zima a jar je v nedohľadne, vo vtáčej ríši vytvárajú niektoré druhy páry, orliaky morské už dokonca hniezdia. Prenesene tak môžeme povedať, že aj niektoré operence majú svojho Valentína. Dokonca niektoré samce na to, aby si získali priazeň samice, nosia potravu a bojujú o ňu. Namiesto červených ruží a belgických praliniek to však bývajú hlodavce alebo hmyz.
Tlačová správa
V polovici januára sa dobrovoľníci a členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zapojili do zimného medzinárodného sčítania dravcov v panónskom bioregióne. Získané údaje majú veľký význam z hľadiska zabezpečovania ochrany vzácnych dravcov a prostredia, v ktorom žijú.
Tlačová správa
Po niekedy bežnej plamienke driemavej dnes môžeme vyhlasovať pátranie. Kedysi početná sova sa vyskytovala takmer na každom družstve či v kostole. Za posledné roky bol na Slovensku potvrdený iba jeden prípad hniezdenia. O to väčší význam má záchrana každého jedinca. A práve tento týždeň v pondelok sa podarilo vypustiť na slobodu zachránenú plamienku.
Tlačová správa
Aj rok 2018 priniesol viaceré zaujímavosti vo vtáčej ríši - vzácne pozorovania, i úspešné hniezdenia kriticky ohrozených druhov. Až 82 vtákov zahynulo v dôsledku konzumácie otrávenej návnady. Koncom roka pribudol do policajného zboru aj špeciálne vyškolený pes - fenka Rita Ora, ktorá bude pomáhať pri odhaľovaní environmentálnej kriminality. Na rizikových úsekoch elektrických vedení chráni vtáky pred nárazom minimálne 10 000 odkloňovacích prvkov.
Tlačová správa
26. decembra uplynul presne rok, čo pokojnú atmosféru druhého sviatku Vianočného narušila ornitológom mimoriadne smutná správa. Neďaleko obce Diakovce (okres Šaľa) našli mŕtvu samičku orla kráľovského s menom Zuzana. Iba niekoľko mesiacov predtým ju označili vysielačkou ako mláďa na hniezde. Vyšetrenie potvrdilo, že príčinou úhynu bol zakázaný jed. V nadchádzajúcom období boli odhalené ďalšie prípady s takmer stovkou obetí. Ochrana voľne žijúcich druhov a ich rozmanitých foriem má oporu aj v encyklike pápeža Františka.