Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na našom území medzi kriticky ohrozené druhy. V roku 2012 sa ocitol na hranici vyhynutia, odborníkom sa však podarilo takmer nemožné. Po niekoľkoročnej snahe a aktivitách na zlepšenie podmienok sa druh z afrických zimovísk pravidelne vracia na Slovensko. Tento rok vyviedli hniezdiace páry rekordný počet mláďat.
„Na lokalite pri Bratislave hniezdilo 24 párov, odchovali 71 mláďat. Je to historicky najviac od roku 2004, odkedy populáciu v tejto lokalite sledujeme. 20 párov obsadilo drevenú búdku, dva páry boli v hniezde, ktoré postavila straka a dva páry si vybrali stavbu po vrane. Sokoly si vlastné hniezda nestavajú, preto je dôležitý výskyt prirodzených staviteľov (krkavcovité vtáky) a pomoc človeka (náhradné hniezda). V území sme v minulých rokoch rozmiestnili 120 búdok, okrem fešáka ich obsadzuje početnejší sokol myšiar a myšiarka ušatá. Ďalší hniezdiaci pár sokola červenonohého sa podarilo prvýkrát po 40 rokoch preukázať pri Trnave, v stračom hniezde vychováva 2 mláďatá. Spolu tak na Slovensku tento rok evidujeme hniezdenie 25 párov fešáka a 73 vyletených mláďat,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Okrem celkového počtu párov a vyletených sokolíkov nás príjemne prekvapilo aj 5 mláďat v jednom z hniezd. Na Slovensku je to historicky prvý preukázaný prípad piatich mláďat pri tomto druhu, doposiaľ boli známe len nižšie čísla. Je to spôsobené zrejme faktom, že táto sezóna v niektorých regiónoch dravcom a sovám priala mimoriadne dobrou dostupnosťou dôležitej zložky potravy – hraboša poľného. Ten vykazuje vysoký stav (tzv. gradácia). Ide o nepravidelný jav, ktorý sa u nás opakuje približne každé 3 – 4 roky,“ vysvetľuje Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Druh je mimoriadne citlivý na kvalitu prostredia a dostatok vhodnej potravy. Okrem drobných hlodavcov tvorí dôležitú zložku potravy tiež hmyz. Zaujímavosťou pri tomto druhu sú pomocníci, takzvaní helperi, ktorí pomáhajú hniezdiacim párom pri starostlivosti o potomstvo. Nezriedka ide o mláďatá z minulých rokov, ktoré sa vrátili na lokalitu. Tento rok sme pozorovali tri takéto návraty, v minulých rokoch sa nám ich podarilo preukázať viac (napr. v roku 2018 sa vrátilo 9 mláďat z minulých rokov), čo môže súvisieť s rôznymi faktormi,“ uzatvára Chavko.
Doplňujúce informácie:
• Koncom 90-tych rokov u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola kobcovitého (červenonohého) - fešáka medzi dravcami. Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol pomerne početný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie) spôsobili, že sa tento sokol, pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový, začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný hniezdiaci pár. Vďaka rôznym projektom, sponzorom a aktívnej práci sme dokázali zlepšiť hniezdne i potravné podmienky na piatich historických lokalitách. Na jednej z nich, neďaleko Bratislavy, sa podarilo populáciu zachovať a počet párov postupne rastie.
• Viac o druhu a opatreniach na jeho záchranu si prečítate na www.dravce.sk/fesak.
• Zábery sokola červenonohého nájdete vo filme, ktorý je online TU.
• Od roku 2016 sú mláďatá sokola červenonohého na lokalite pri Bratislave každoročne označované farebnými krúžkami, v rámci medzinárodnej schémy. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že sa niektoré vracajú na miesto vyliahnutia. Tento rok bol zatiaľ preukázaný návrat troch jedincov – v dvoch prípadoch sú to vlaňajšie mláďatká (samičky) a v jednom prípade ide o samca, krúžkovaného ešte v roku 2017, ktorého návrat sme pozorovali aj v roku 2018.
• Úspešné hniezdenie páru sokola červenonohého neďaleko Trnavy sa podarilo tento rok potvrdiť, a to prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia. V roku 2014 sa tu v hniezdnej dobe vyskytoval pár, ktorý však nezahniezdil. Tento rok sa im to konečne podarilo. V hniezde, ktoré postavila straka obyčajná, vychovávajú tri mláďatká. Ide tak o prvé preukázané úspešné hniezdenie v tomto území po vyše 40 rokoch. Viac info TU.
• Gradácia hraboša je najvýraznejšia v juhozápadnej časti Slovenska a prejavuje sa dokonca ešte výraznejšie aj v oblasti Moravy.
