Okrem vtáčieho putovania – migrácie, je ďalším fenoménom jesenného obdobia tiež takzvaný jesenný tok sov. Pozorovaný je najčastejšie u kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, sovy obyčajnej, sovy dlhochvostej. V prípade niektorých druhov býva dokonca výraznejší než jarný tok a má špecifickú podobu. Na hniezdne a pohniezdne správanie viacerých druhov dravcov a sov má vplyv stav drobných cicavcov, najmä hlodavca považovaného za škodcu plodín – hraboša poľného.
„Tento rok sme jesenný tok zaznamenali už začiatkom augusta, čo je mimoriadne skoro, vzhľadom na predošlé sezóny. Dôvodom môže byť zvýšený počet samcov, ktoré medzi sebou „súperia“ a niektoré si už teraz pískaním obhajujú budúcoročné teritórium. Dobrá dostupnosť potravy na mnohých lokalitách v túto sezónu umožnila hniezdiť viacerým párom dravcov i sov a vyviesť viac mláďat. Tohoročné mláďatá obsadia v ďalšom roku vlastné hniezdisko, resp. dosiahnu dospelosť, preto si tiež začínajú hľadať vlastné teritóriá,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Kým niektoré druhy už zahájili svoju púť na africké zimoviská (sokol kobcovitý), iné ešte len odchovávajú svoje potomstvo a na africký kontinent odletia o niečo neskôr. Spomedzi dravcov to platí napríklad pre hadiara krátkoprstého, orla krikľavého, sokola lastovičiara. Tohoročný vysoký stav hraboša, teda priaznivá situácia pre dravce, ktoré sa ním živia, spôsobuje paradoxnú situáciu v prípade sokola myšiara. Niektoré jedince už putujú na zimoviská, o čom svedčia záznamy o pozorovaní vtákov s našimi krúžkami zo severozápadu Rakúska. Iné páry sa neponáhľajú a využívajú dobré potravné podmienky na druhé hniezdenie, teda „druhé kolo“ výchovy mláďat, ktoré sa liahli koncom júla, či dokonca začiatkom augusta,“ dopĺňa Slobodník.
„Ikonická plamienka driemavá je na našom území najvzácnejšou hniezdiacou sovou. Vďaka vhodným potravným podmienkam mali tri páry druhú znášku a celkovo je priemerný počet znesených vajec u tohto druhu vysoký. Plamienka je typickým druhom poľnohospodárskej krajiny, čo je aj primárny biotop hraboša. Preto je vplyv zvýšeného stavu populácie hraboša na úspešnosť hniezdenia v jej prípade asi najvýraznejší. Sovy a dravce sú nenahraditeľnými pomocníkmi poľnohospodárov, keďže sa živia drobnými hlodavcami. Aj jesenné obdobie je z tohto hľadiska veľmi dôležité, preto s viacerými farmármi spolupracujeme pri umiestňovaní búdok a takzvaných Téčiek pre dosadnutie dravcov. Pomoc poskytla aj Západoslovenská distribučná, a.s. a umožnila inštaláciu búdok na elektrické stožiare,“ uzatvára Slobodník.
Doplňujúce informácie:
- Viaceré vtáky sa živia škodcami poľnohospodárskych plodín (rôzne štádiá hmyzu a hlodavce). Dôležitými pomocníkmi sú sovy. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Hrabošom sa živia tiež sokol myšiar či sokol kobcovitý (červenonohý). Na podporu výskytu dravého vtáctva realizujeme v spolupráci s viacerými družstvami a tiež so Západoslovenskou distribučnou, a.s., inštaláciu búdok, pretože sokoly ani sovy si nestavajú vlastné hniezda. Takto, ako i inštaláciou takzvaných barličiek (Téčok) na dosadnutie vtáctva podporujeme biologickú ochranu polí, ako omnoho šetrnejší spôsob v porovnaní s chémiou.
- Konečné výsledky hniezdenia plamienky driemavej v tejto sezóne, teda koľko mláďat odchovajú hniezdiace páry, budú známe neskôr, nakoľko hniezdenie ešte prebieha.
