Tlačová správa Bratislava, 20. marec 2018 
Slovensko je dôležitá križovatka vtáčích migračných ciest. Aj keď sa zdanlivo zima s nami nechce rozlúčiť, práve teraz je čas návratov mnohých domácich druhov i odletov zimných hostí. Rozbehol sa i proces hniezdenia – od svadobných letov a výberu teritória, cez párenie či znášku vajec. Na jar môžu ľudia vtáky omnoho jednoduchšie pozorovať či počuť, než napríklad počas výchovy mláďat, kedy je ich správanie menej nápadné. Aj keď je dnes prvý jarný deň, vtáky sa musia vysporiadať s ochladením. Prírodných zdrojov je teraz nedostatok, na mnohých miestach zakryl krajinu sneh, preto odporúčame prikrmovanie.
„Zo zimovísk sa k nám vrátili škovránky, škorce, strnádky trsťové, kolibkáriky čipčavé, vrchárky i červienky. Spomedzi dravcov už boli videné kane močiarne. Prileteli aj bociany, niektoré sú už pri hniezde. V rôznom štádiu hniezdenia sú domáce druhy, ktoré naše územie neopúšťajú. Viaceré si teraz vyberajú teritórium, partnera a predvádzajú takzvané svadobné lety, spojené s párením. Iné sa pripravujú na znášku, alebo ju už zahrievajú. Ide o sovy obyčajné, sovy dlhochvosté, výry skalné, myšiarky ušaté, orly kráľovské či skalné, sokoly rárohy, sokoly sťahovavé, orliaky morské, ale tiež ďatle, hrdličky, mlynárky, niektoré vodné druhy. Tí, ktorí prileteli zo zimnej dovolenky, potrebujú ešte čas. Jarná migrácia je oveľa rýchlejšia než jesenná, vtáky sú poháňané inštinktom, alebo, ak to tak môžeme prenesene nazvať, túžbou po rozmnožovaní a výchove mláďat. Majú za sebou stovky kilometrov, fujavice, niektoré z nich dokonca púštne búrky. Aby lepšie zvládli aj aktuálnu vlnu ochladenia, pomôžeme im vhodným prikrmovaním. V prípade nálezu vysileného jedinca treba bezodkladne kontaktovať Štátnu ochranu prírody. Veríme, že dnešný prvý jarný deň bude poslom skutočného jarného počasia,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku sa na začiatok hniezdenia starostlivo pripravovali. Opravili, resp. vymenili za nové stovky búdok, na skaly či stromy pribudli či boli spevnené prútené hniezda, poskytujúce omnoho vyššiu bezpečnosť a stabilitu. Toto ocení orol kráľovský, sokol rároh, sokol sťahovavý, sova obyčajná, sova dlhochvostá. Našim cieľom je okrem kompenzovania straty hniezdneho prostredia znovu naštartovať prírodné procesy. Preto podporujeme obnovu populácií havranov, návrat strák či vrán do voľnej krajiny. Ich hniezda sú obzvlášť dôležité pre sokola myšiara či myšiarku ušatú. Dostatok hniezd snáď do niekdajších hniezdisk priláka aj vzácneho sokola červenonohého,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„V rámci projektu LIFE Energia je tiež dôležitá starostlivosť o dve lokality, kde zveľaďujeme populáciu sysľa pasienkového, významnej koristi dravcov. Na niekoľkých miestach spestruje krajinu výsadba stromov. V trinástich Chránených vtáčích územiach sú tiež vtáky v bezpečí pred nárazmi do elektrických vedení. Partnerské energetické spoločnosti sem totiž rozmiestnili prvky, umožňujúce odkloniť dráhu letu vtáctva a predísť nebezpečným nárazom. Oproti jeseni pribudli tzv. odkloňovače na troch kilometroch, spolu je tak zatiaľ bezpečných už vyše 52 kilometrov vedení. Na piatich kilometroch zasa pribudli ochranné prvky pred zásahom elektrickým prúdom,“ uzatvára Deutschová.
Doplňujúce informácie:
- V marci je zriedkavejšia možnosť pozorovať na Slovensku ešte i zimných návštevníkov ako sokol kobec, myšiak severský, kaňa sivá, pinka severská či stehlík čečetka.
Ojedinelý je prípad tohoročných mláďat drozda čierneho, ktorý priskorým hniezdením zareagoval na dočasné oteplenie. - Viac o projekte LIFE13 NAT/SK/001272 ENERGIA sa dozviete na webovej stránke www.lifeenergia.sk. Projekt je podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.
