Vonkajšie teploty klesajú s postupujúcou zimou stále nižšie. Ľudia sa môžu obliecť, no vtáctvo potrebuje dostatok energetických zásob. Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je skrytá pod snehom, tým dôležitejšie je pomáhať operencom doplnkovou potravou. Prečo? Kedy začať a kedy skončiť? Aké je vhodné kŕmidlo a kam ho dať? Čím kŕmiť a čím určite nie? Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili jednoduché pravidlá, ich rešpektovaním bude naša pomoc účinná.
„Prikrmovanie je jedným zo spôsobov kompenzácie silného vplyvu ľudských aktivít na prírodu. Začíname, keď je málo prirodzených zdrojov potravy (rôzne semená a bobule), napríklad v čase, keď krajinu zakrýva sneh, resp. keď trvajú silné mrazy. Obzvlášť dôležité je prikrmovanie vo februári a marci, kedy sú zdroje živín v prírode na minime. Pre podporu druhov so silnou väzbou (vernosťou) ku konkrétnej lokalite – napríklad brhlíky či ďatle - je dôležitá pravidelnosť prikrmovania,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Kŕmidlo musí byť konštruované tak, aby poskytovalo vtáctvu dostatočný prehľad o tom, čo sa deje okolo a čas na únik pred nebezpečenstvom. Ďalej musí byť možná údržba, čistenie i jednoduché dosypávanie krmiva – to by malo byť chránené pred navlhnutím (strieška) a vysypaním/vyfúknutím vetrom (okraje, resp. mantinely). Aby sme predišli útokom túlavých mačiek, dáme kŕmidlo na viditeľné miesto - bez hustých porastov najmä ihličnatých stromov v jeho blízkosti, vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou. Nevhodné je umiestnenie blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z kuchyne. V žiadnom prípade neponúkame vtákom korenené a solené jedlo, ani pečivo. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej je vhodná repka, proso, mak, ovos, pšenica, ideálne v kombinácii so slnečnicou. Orechy môžeme ponúknuť v škrupine (rozpolené), alebo vylúpané, vhodné sú vlašské či lieskové orechy, tiež arašidy, ak nie sú pražené a solené. Kúpiť sa dajú už zarobené zmesi pre voľne žijúce vtáctvo. Takto prestretý stôl priláka najmä pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky (najčastejšie veľká a belasá) či vrabce. Sýkorky i ďatle obľubujú orechy a loj - obzvlášť hovädzí. Väčší stravníci (ako straky či sojky) nepohrdnú kukuricou, tú je vhodné pre menšie druhy pomlieť či podrviť. Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, najčastejšie jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme,“ hovorí Slobodník.
„Aby sme predišli šíreniu chorôb, kŕmidlo pravidelne čistíme vhodnými dezinfekčnými prípravkami. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť, jej zdrojom sú napríklad pokrájané kúsky jabĺk. Kŕmidlo umiestnené v obývanej oblasti odstránime aspoň 3 dni pred Silvestrom, pyrotechnika je pre vtáctvo nebezpečná (viac tu). S prikrmovaním tiež prestávame, akonáhle sa začne obnovovať ponuka zdrojov potravy v prírode (približne v marci),“ uzatvára Deutschová.
Doplňujúce informácie:
• Videonávod na výrobu kŕmidiel nájdete tu, ďalšie pokyny tu.
• Druhové spektrum vtáctva na kŕmidle ovplyvňuje okolité prostredie i aktuálne obdobie. Prvými návštevníkmi sú spravidla sýkorky, najmä veľké, potom belasé, ktoré dopĺňajú menej početné lesklohlavé, či uhliarky. V ihličnatých porastoch sa k nim pridávajú aj vzhľadovo estetické sýkorky chochlaté. Do toho pribúdajú ďatle, brhlíky, a neskôr aj pinkovité vtáky, ktoré postupom zimy stále viac dominujú, najmä čížiky a zelienky vedia byť veľmi početnými stravníkmi. Pridávajú sa aj stehlíky pestré, a koncom marca či v apríli prilietajú na zvyšky kanáriky poľné, či konôpky. V tom istom období si na rozkrojené jabĺčka privyknú penice čiernohlavé, ktoré sa k nám vracajú zo zimovísk.
• Kŕmidlo je vhodné čistiť dezinfekčným prípravkom, po jeho aplikácii kŕmidlo necháme vysušiť a opäť prikrmujeme až po vyprchaní prípadných zvyškov chemických látok. Najmä prostredníctvom vtáčieho trusu sa môžu šíriť choroby. V prípade, že na kŕmidlách pozorujeme jedince s podozrivými príznakmi (malátnosť, našuchorené perie, prelety len na krátku vzdialenosť, prípadne úhyn), s kŕmením na určitý čas prestávame – postačí približne týždeň.
• Pomôcť môžeme aj inak. Nepreháňajte to s jesennými prácami v záhrade, vtáctvo uvíta rastliny ponúkajúce semená či plodiny, ponechať môžeme i zopár plodov na jabloni. Dôležitým zdrojom živín môžu byť aj polia, ak sa hneď po žatve nezaorú. Obľúbená je slnečnica, či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina, tu sa zdržiava i viac hlodavcov. Rozpolené jabĺčka môžeme napichnúť aj na konáre.
• Ornitológovia neodporúčajú medzi ľuďmi veľmi populárne prikrmovanie vodného vtáctva pečivom a chlebom. Takúto potravu síce obľubujú, je však pre ne absolútne nevyhovujúca. Spôsobí zaplnenie žalúdka nevhodnou potravou a tým zníženie príjmu potravy bohatej na živiny a energiu, ktoré sú pre vtáky životne dôležité, v zime obzvlášť. Labute a kačice sú fytofágne druhy, pasú sa na rastlinách a tejto potravy nájdu aj počas zimy dostatok - pokiaľ nie je snehová pokrývka príliš vysoká. Nesprávne prikrmovanie predstavuje veľké riziko, často sme svedkami primrznutých labutí, ktoré si nehľadajú iné, vhodnejšie miesto na prezimovanie a tak ich potom ľudia musia zachraňovať.
