Tlačová správa Bratislava, 29. marca 2018 
Prvý apríl je už tradične spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva a je úzko spätý s menom jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna – Otom Hermanom. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov – vracajú sa na svoje hniezdiská. Niektoré druhy sú medzi ľuďmi pomerne známe, viaceré dokonca opradené legendami (kuvik či iné sovy údajne prinášajúce smrť a podobne). Čoraz viac ľudí si uvedomuje veľký prínos vtákov a ich význam v prírode. My prinášame pikošky, ktoré ste možno o našich operencoch nevedeli:
• Najmenšia sova, ktorá u nás žije, dorastá len do veľkosti vrabca. Je ňou kuvičok vrabčí.
• Našim najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel až takmer 2,5 metra a najväčšou sovou výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre.
• Životný priestor nachádza na Slovensku aj najťažší európsky lietajúci vták. Je ním drop fúzatý, s hmotnosťou až 16 kilogramov.
• Žije u nás i najrýchlejší vták – je ním sokol sťahovavý, ktorý v strmhlavom lete dosahuje rýchlosť úctyhodných 320 kilometrov za hodinu.
• Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody, o ktorom vieme, je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov. Nasleduje orliak morský (30 rokov), či orol kráľovský (26 rokov) alebo sokol myšiar (20 rokov). Zo sov drží prvenstvo práve naša najväčšia sova, výr skalný (27 rokov), či plamienka driemavá vo veku 18 rokov.
• Našim najpočetnejším druhom je pinka lesná, hniezdi u nás 3-5 miliónov párov.
• Najmenej početným a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý (16 párov v roku 2017) či drop veľký (hniezdenie je zriedkavé).
• Dravce a sovy sú užitočné – živia sa hlodavcami a za rok dokážu zachrániť pred skazou aj 1,5 tony obilia.
• Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, kedy majú nohy aj ozobie modrú farbu, čo vždy platí u mláďat.
• V okolí ľudských obydlí je možno viac druhov ako si myslíte – napríklad sova myšiarka ušatá tvorí v zime skupiny niekoľkých desiatok jedincov a počas roka tu i v menších počtoch hniezdi. Pri ľuďoch sa páči aj sokolovi myšiarovi – ten zahniezdi hoci v diere v paneláku, alebo v črepníku medzi muškátmi.
• Najdlhšia trasa, ktorú prekonal európsky vtáčí druh počas migrácie, bola v prípade sokola červenonohého – vďaka vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33 tisíc kilometrov.
• Veľa ľudí sa pýta, či po ľudskom dotyku vtáky svoje mláďatá neodvrhnú. Okrem supov nemá čuch v prípade väčšiny dravcov a sov tak dôležitú úlohu ako pri niektorých cicavcoch. Preto je možné realizovať adopcie mláďat aj do iných hniezd a bezpečne tiež mláďatá krúžkovať.
• Žiaden zo sokolov, ktoré u nás vychovávajú potomstvo, si nestavia vlastné hniezdo, tak isto ani niektoré sovy. Sú odkázané na skalné steny, dutiny a hniezda iných druhov, predovšetkým strák, vrán, havranov. My im pomáhame tak, že v krajine rozmiestňujeme búdky. Nie je to ale iba tak, pretože búdky treba po každej (najneskôr po každej druhej) sezóne čistiť. Keď sa nečistia, hromadia sa v nich zvyšky potravy až natoľko, že sa zužuje vletový otvor a búdka sa môže stať pascou. Za rok môžu tieto zvyšky v jednej búdke veľkého sokola (napríklad sokol rároh) až 3 – 5 kíl! (čím viac mláďat, tým viac zvyškov)
• Dravce produkujú vývržky – malé (u väčších druhov väčšie) zvyšky koristi – kosti, perie, srsť. Sú veľmi cenným zdrojom informácií nie len o tom, čím sa ten ktorý jedinec živí, ale niekedy pomohli dokonca k odhaleniu výskytu vzácneho druhu drobného zemného hlodavca (ľudovo všeobecne „myši“)
• U niektorých druhov je vyvinutý takzvaný kainizmus. Pojem vychádza zo známeho biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi. Samica orla skalného alebo krikľavého väčšinou znesie dve vajcia. Z nich sa vyliahnu s časovým posunom dva až tri dni dve malé orlíčatá, čím staršie mláďa získa výhodu. Voči slabšiemu súrodencovi je agresívne a útočí na neho, nepustí ho k potrave, až kým mladšie mláďa nezahynie. Preto je v prípade týchto druhov, najmä orla skalného, vyvedenie dvoch mláďat bez pomoci človeka veľkou vzácnosťou. Kainizmus je nepriamo pozorovaný aj u iných druhov, a to najmä v prípade zhoršeného prístupu k potrave, kedy dospelý pár zvláda vychovať len jedno mláďa.
