Tlačová správa Bratislava, 22. júna 2018 
Združenia venujúce sa ochrane vtáctva i záchranné stanice sú v týchto dňoch tradične cieľom návštev, telefonátov a správ verejnosti. Ľudia pri náleze mláďat vtákov často nevedia, ako postupovať, prípadne im prekáža pískanie mladých sov. Správnym postupom môžeme zachrániť život a naopak, tým nesprávnym skôr ublížiť.
„Máj a jún znamenajú pre záchranné stanice najväčší nápor, pracovníci Štátnej ochrany prírody SR i mimovládnych organizácií riešia množstvo podnetov denne. Veľa obyvateľov miest a obcí vie, aký je postup pri náleze mláďat, ktoré v tomto období postupne opúšťajú hniezda. Zdravé a vitálne vtáča bez zranenia najčastejšie stačí vyložiť na konár či plot, preč od vozovky, mimo dosahu psov a mačiek. Vtáčí „rodičia“ sú spravidla nablízku a kŕmia ho. Ak na balkóne či parapete pristane mladý sokol myšiar, zvyčajne len oddychuje. Prvé dni mimo hniezda sú pre mladé vtáky náročné – učia sa lietať a skoro sa vyčerpajú, obzvlášť v horúcich dňoch. Niekedy naozaj potrebujú pomoc človeka a načerpať sily. Vhodnou voľbou je kontaktovať odborníka, ktorý posúdi konkrétny prípad. Prvou reakciou je nezriedka okamžitá „záchrana“ – odnesenie mláďatka z miesta nálezu a jeho privezenie do záchrannej stanice či k sebe domov. Ak sú mladé jedince zdravé, tento postup je nesprávny a môže im skôr ublížiť, než pomôcť. Nikto sa o nich totiž nepostará lepšie, ako dospelý pár. Navyše napríklad v prípade spevavcov je ich záchrana náročná a šanca, že prežijú, je nízka,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Sovy myšiarky ušaté vidno aj medzi panelákmi, obsadzujú hniezda vrán či strák na stromoch. Hlasným pískaním volajú mláďatká dospelé sovy, aby ich nakŕmili, spravidla večer a v noci. Každoročne máme telefonáty so žiadosťou, aby sme sovy odniesli, lebo ľudia nemôžu spať. Je to podobné, ako keby ste žiadali napríklad políciu, aby odobrali dieťa vašim susedom, pretože v noci plače a ruší tým váš spánok. Vždy prosíme ľudí, aby boli tolerantní a pískanie vydržali, kým sa sovy osamostatnia a miesto opustia. Pomôže zatvorené okno, či chrániče do uší, po vyhniezdení poradíme, ako zabrániť obsadeniu lokality na ďalší rok. Absurdné sú prípady, keď ľudia sovám ubližujú. Keďže ide o chráneného živočícha, za takéto konanie hrozí prísny trest,“ informuje Deutschová.
„V rámci Košíc a okolia je miestom prvého kontaktu a pohotovostnej starostlivosti o jedince, ktoré ľudia prinesú, Klinika vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF). V rámci projektu LIFE Energia sa tu podarilo zlepšiť starostlivosť o zvieracích pacientov zakúpením nového, moderného vybavenia do ošetrovne a operačnej miestnosti. Po poskytnutí prvej pomoci sú jedince pripravované na vypustenie do prírody v Rozhanovciach, kde boli taktiež v rámci projektu zrekonštruované voliéry,“ hovorí Bohumil Bielik z UVLF.
„Operence tu majú dobré podmienky a dostatok priestoru, aby si pred návratom do krajiny precvičili letové schopnosti a boli dostatočne pripravené. Musia samé zvládnuť lov potravy, potýčky s predátormi či inými vtákmi a je potrebné, aby mali schopnosť vyhnúť sa bariéram. Každý rok sa k nám však dostanú desiatky mláďat úplne zbytočne. Prenášanie a neprirodzené prostredie je stres, znižujúci ich šancu na prežitie. Snahou pomôcť tak paradoxne nevedomky robíme opak. Pomoc je samozrejme na mieste, ale len v prípadoch, keď je naozaj nevyhnutná,“ apeluje Bohumil Bielik.
Doplňujúce informácie:
• Všetky druhy voľne žijúcich vtákov sú na Slovensku zákonom chránené, okrem mestských holubov.
• Sokol myšiar ani myšiarka ušatá si nestavajú vlastné hniezda. Sovy využívajú hniezda vrán, či strák, sokoly balkóny, výklenky, diery v stene. Oba druhy sú stále početnejšie v mestskom prostredí. Už druhý rok evidujeme panelákové hniezda sokola myšiara, ktoré ľudia nahlasujú cez jednoduchý formulár na www.dravce.sk/postolka. Z tých, ktorí poskytnú údaje o hniezdení, vyžrebujeme troch výhercov poukážok do kníhkupectva.
• Pískanie myšiarok, ktoré už vyleteli z hniezda a ešte potrebujú pomoc dospelých sov, môže trvať jeden až dva týždne, zriedkavo dlhšie.
• Sokol myšiar aj myšiarka ušatá sú pre človeka nesmierne užitočné druhy, v ich jedálnom lístku sa totiž pravidelne vyskytujú aj hlodavce – nezriedka sú to hraboše i potkany. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje priemerne až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka nám vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia.
• Ak nájdeme zranené mláďa, je potrebné kontaktovať Štátnu ochranu prírody alebo Ochranu dravcov na Slovensku, prípadne inú odbornú organizáciu. Interaktívnu mapu existujúcich záchranných zariadení na Slovensku nájdete tu.
• Informácie v súvislosti s hniezdením vtáctva v mestách, ako aj postup a kontakty v prípade nálezu chráneného živočícha, sú na www.dravce.sk/prvapomoc.
• Počet zbytočne ošetrených mláďat v UVLF v roku 2018 - 4 myšiarky ušaté a 10 sokolov myšiarov. Čo sa týka malého vtáctva, medzi ktoré patria aj drozdy, ľudia priniesli približne 20 jedincov. Z toho 5 jedincov bolo po vysvetlení vrátených do prírody na pôvodné miesto. Napriek výbornej starostlivosti a a pravidelnému kŕmeniu sa podarilo vypustiť 1 drozda čvikotavého a ostatné žiaľ uhynuli.
Viac o projekte LIFE13 NAT/SK/001272 ENERGIA sa dozviete na webovej stránke www.lifeenergia.sk. Projekt je podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.
